Psychiatrický ústav The Ridges

Pôvodne nazývaný Athens Asylum, psychiatrický ústav The Ridges bol premenovaný po tom, čo štát Ohio získal dané územie. Bol otvorený roku 1874 a vtedy slúžil hlavne veteránom z občianskej vojny, ktorí trpeli poruchou známou dnes ako post-traumatický stres. Za budovou sa dodnes nachádza množstvo neoznačených hrobov s kovovými doskami označujúcimi vojnových veteránov.



Ústav bol rozdelený do dvoch krídel, ženského a mužského, pričom v celej budove sa nachádzalo dokopy 544 miestností pre pacientov. V prvej polovici dvadsiateho storočia sa však situácia začala vymykať spod kontroly, keďže došlo k preľudneniu ústavu a počet pacientov dosiahol takmer dvoch tisícov. Do ústavu niektoré rodiny posielali starších, keď sa o nich už nedokázali starať, a takisto aj mladých, ktorých rodičia nezvládali rebéliu ich detí. Preľudnenie tak viedlo k zdieľaniu izieb pacientov a k zníženiu kvality starostlivosti. Tento úpadok podmienok zapríčinil návrat k rôznym primitívnym metódam liečenia – vrátane metód mučenia v určitej miere pre dobro pacientov. Tieto metódy zahŕňali napríklad: kúpele v ľadovej vode, elektrošokovú terapiu a lobotómie.

Pacienti boli obmedzovaní, často spali na podlahách v skupinách v miestnostiach určených len pre jednu osobu. Na jednu sestru spadalo niečo okolo 50 pacientov. V týchto podmienkach niektorí pacienti na okenné rímsy vyškrabovali odkazy, ktoré nechávali anonymne svetu do budúcna. Jeden výstižný znie: "Nikdy som nebol blázon." V šesťdesiatych rokoch sa situácia zlepšila a lobotómia bola označená za barbarskú a neľudskú a mučivé terapie nahradili lieky. V roku 1981 sa v ústave nachádzalo už menej ako 300 pacientov. The Ridges sa nakoniec definitívne uzavrel roku 1993.

Strašenie
Množstvo priestorov ústavu sa po rokoch zachovalo a sú prakticky nedotknuté. Na jednom z vrchných poschodí sa navždy zachovala posledná stopa po Margaret Schillingovej, jednom z najznámejších prízrakov The Ridges. V jednej miestnosti sa na zemi nachádza viditeľný otlačok ženského tela, ktoré patrilo spomínanej pacientke. Margaret jedného dňa roku 1978 utiekla od opatrovateľov a bola pohrešovaná šesť týždňov. Nakoniec ju našli mŕtvu v nepoužívanom oddelení. Rozklad jej tela zanechal na podlahe permanentnú stopu. Najzvláštnejšie bolo, že predtým než žena umrela, vyzliekla si šaty a poskladala ich vedľa seba. Keďže bol jeden z najchladnejších mesiacov zimy, žena zomrela na zlyhanie srdca zrejme vďaka nízkym teplotám v miestnosti. Okoloidúci často tvrdia, že v okne, pod ktorým našli Margaret, sa zjavuje jej prízrak. Chýry vravia aj o mnohých ďalších pacientoch, ktorí v ústave umreli, ako sa po nociach stále zakrádajú chodbami. Duchov vraj tiež vídať na cintoríne za ústavom, kde sa nachádza mnoho hrobov označených iba číslicami.