Dvadsiateho augusta 1976 sa skupina štyroch mladých mužov vybrala na výlet do divočiny pri meste Allagash v americkom Maine. Skupina pozostávala z Jacka a Jima Weinera, ich priateľa Charlieho Foltza a vodcu Chucka Raka. Prvý deň kempovania prebehol podľa ich slov úplne normálne. Druhej noci si však muži všimli jasného svetla, ktoré sa objavilo blízko pri ich tábore. Najprv si mysleli, že ide o helikoptéru alebo meteorologický balón, no všimli si, že svetlo je akési netypické. Objekt potom implodoval a zmizol. Ďalší deň prebehol normálne ako prvý. Mužom sa nedarilo chytiť žiadnu rybu, a tak sa rozhodli, že budú rybárčiť v noci. Dvadsiateho augusta si rozložili tábor na pobreží jazera Eagle Lake. Keď sa zotmelo, založili veľký oheň, podľa ktorého sa mali v tme orientovať a ktorý mal horieť niekoľko hodín. Potom nasadli do kanoe a vyrazili na lov.
O chvíľu si Rak nad stromami v diaľke všimol jasné svetlo podobné tomu, ktoré videli dve noci predtým. Upozornil ostatných a všetci si všimli, že objekt je omnoho väčší ako predpokladali. Foltz vzal baterku a začal svetlom signalizovať SOS. Náhle z objektu vystrelil lúč silného svetla, ktorý kanoe s posádkou na vode rýchlo našiel. Všetci muži okrem Raka spanikárili a začali divo pádlovať ku brehu. Rak bol v akomsi tranze a iba nemo pozoroval, ako sa k nim objekt približuje. Mužov potom pohltilo jasné svetlo.
Ďalšie čo si všetci pamätali bolo iba to, že sú späť na brehu. Stáli pri vode a pozerali sa na objekt, ktorý sa vznášal len niekoľko metrov od nich. Po niekoľkých minútach objekt implodoval a zmizol rovnako ako dve noci dozadu a zjavil sa nad stromami na druhej strane jazera. Nakoniec prudko vyletel hore na oblohu.
Muži sa po tomto zážitku cítili vyčerpane a tak sa rozhodli, že pôjdu spať. Z ohňa, ktorý založili len pred pár minútami, bola teraz len kopa uhlíkov. Nasledujúce ráno padlo o incidente iba málo slov a muži sa zbalili, aby sa presunuli do inej lokality.
Jack Wiener bol prvý, ktorý začal mávať nočné mory. V jeho snoch sa objavovali bytosti s dlhými krkmi a veľkými hlavami a skúmali jeho ruku, zatiaľ čo Jim, Charlie a Chuck sedeli neďaleko na akejsi lavičke, neschopní komunikovať. Bytosti mali veľké svietiace oči bez viečok a ich ruky pripomínali končatiny hmyzu so štyrma prstami. Ostatní traja muži mali z tej noci veľmi podobné sny o stretnutí na jazere. Jim Weiner sa roku 1988 zúčastnil na konferencii o UFO pod vedením Raymonda Fowlera. Wiener s ním neobvyklý zážitok z roku 1976 prebral a Fowler bol z príbehu nadšený hlavne vďaka tomu, že blízke stretnutie prežilo viacero osôb naraz. Navrhol teda mužom, aby sa podrobili hypnóze. Po sedeniach vyšlo najavo, že všetci štyria muži mali spomienky na únos a ponižujúce vyšetrenie bytosťami v kozmickom stroji, vrátane odoberania vzorkov kože a telesných tekutín. Všetci štyria muži mali dobré umelecké schopnosti a tak boli schopní dobre nakresliť a opísať lietajúci stroj, bytosti na palube a ich vyšetrovacie nástroje. Chuck Rak dodal, že miestnosť, v ktorej ich vyšetrovali, pripomínala sálu u veterinára s kovovým stolom uprostred. Taktiež poznamenal zvláštnu vec – na presný výzor bytostí si nevedel spomenúť; porovnal ho teda k ladeniu rádia, ktoré slabo chytá frekvenciu. Všetci štyria unesení boli vyšetrení psychiatrom a boli prehlásení mentálne zdravými a taktiež prešli testom na detektore lží.
Krátky dokument o únose
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára