Podivné dažde

Dážď, sneh, či mrholenie sú pre nás známymi meteorologickými javmi. No z oblohy nepadajú vždy len známe substancie. Podivné žabie dažde sa spomínajú už v Biblii, kde značili strašnú kliatbu, a tieto javy evidentne pokračujú dodnes.


Počas rokov bolo vo viacerých krajinách sveta nahlásených mnoho netypických prípadov, počas ktorých z oblohy na zem padali zvieratá, ktoré by sme na nebesiach vôbec neočakávali. Ryby, žaby, červy, pavúky, kraby, či medúzy sú typickým príkladom. Okrem toho už na zem spadli aj veci ako mince, golfové loptičky, kukuričné zrno, hrudy neidentifikovanej substancie, a dokonca i surové mäso a krv. Týmito úkazmi sa širšie zaoberal významný bádateľ v oblasti paranormálnych a celkovo bizarných javov Charles Fort. V jeho knihe Book of the Damned sa to bizarnými spŕškami len tak hemží. Fort sa tejto problematike venoval až do svojej smrti roku 1932 a podľa neho sa dnes mnoho podobných úkazov označuje ako forteanské fenomény.

Najznámejšie príklady podivných dažďov zahŕňajú:

Zvieratá
Prevažnú časť nevysvetliteľných spŕšok tvoria zvieratá, a to prevažne ryby a žaby. Viacero odborníkov sa v týchto prípadoch prikláňa k obyčajným veterným smrštiam a tornádam, ktoré zvieratá z ich prirodzeného prostredia vynesú do vzduchu a tie potom na inom mieste spadnú na zem. Nie všetky prípady sa však dajú vysvetliť tak jednoducho.
Roku 1894 v meste Bath v Anglicku na zem padali tisícky medúz o veľkosti šilingu. V Južnej Karolíne zas roku 1877 na istú farmu dopadli mláďatá aligátorov. Zamotané klbká červov tĺkli po hlavách pri páde roku 2007 ľudí v L.A. V 1997 upadol kórejský rybár do bezvedomia po tom, čo mu na hlavu padla zamrznutá sépia. Väčšina týchto zvierat je po páde zmätená, no živá. Niekedy však na zem dopadnú zvieratá zamrznuté, mŕtve (v prípade nevysvetliteľných úmrtí vtákov), vysušené, či dokonca roztrhané na kusy.

Krv a mäso
Roku 1980 na talianske mesto Messignadi pršala vtáčia krv. Svedkovia si mysleli, že vtáky boli roztrhané silným vetrom, no v ten deň vietor nefúkal, a čo viac, na zem nikdy nedopadli vtáčie telá.
Roku 2001 na indické mesto Kerala pršala tekutina vzhľadom podobná krvi. Po analýze sa však zistilo, že dážď obsahoval mnoho spór z húb, ktoré netypické zafarbenie pripomínali. V 2008 však obyvatelia La Sierra Choco v Kolumbii zažili spŕšku skutočnej krvi, ktorej pravosť dokázal aj chemický rozbor. Kňaz potom vyhlásil, že sa jedná o jasné znamenie Boha pre hriešnych obyvateľov.
V marci 1876 dopadla na záhradu pani Allen Crouch kopa mäsa v nasekaných kúskoch. Dvaja odvážlivci, ktorí mäso ochutnali, tvrdili, že ide o baraninu alebo srnčie mäso. Po rozbore sa zistilo, že ide s najväčšou pravdepodobnosťou o tkanivo z pľúc koňa alebo dieťaťa (tieto tkanivá sú si podobné). Tento prípad sa vysvetľoval tak, že nad záhradou práve prelietaval kŕdeľ mäsožravých vtákov, ktoré skupinovo vyvrátili žalúdky.

Peniaze
Roku 1958 pani McGee zo Severnej Karolíny v USA hrabala lístie, keď si všimla, že z oblohy padá čosi lesklé. Ukázalo sa, že ide o frankovú mincu. Kňazi z nemeckého Limburgu roku 1976 ďakovali nebesiam, keď ich obloha obdarila bankovkami v hodnote takmer 2000 frankov.
V Rusku roku 1940 na zem počas búrky spadlo tisíc mincí zo 16. storočia. V 1956 a 1982 zas mince z oblohy obdarili obyvateľov Anglicka. V 1975 v Chicagu pršali stovky jednodolároviek.

Iné predmety
Roku 1880 na mesto Ozark v americkom Arkansase pršali kamene. V septembri 1969 sa obyvatelia Punta Gorda na Floride zobudili na to, že z oblohy padajú golfové loptičky. V 1857 na Lake County v Kalifornii dopadlo množstvo kryštálov cukru, z ktorého potom niektoré ženy urobili sirup.
V Oakville vo Washingtone roku 1994 na zem dopadlo mnoho neforemných hrúd želatínovej substancie. Onedlho ochorelo mnoho ľudí, a tak hmotu poslali na rozbor. Šokovaní vedci zistili, že hmota obsahuje ľudské biele krvinky a baktérie.

Vysvetlenia
Čo sa zvieracích dažďov týka, hlavné vysvetlenia sa točia okolo vzdušných vírov a tornád, ktoré zvieratá premiestňujú. Táto teória však nebola vedecky testovaná a nemá ani žiadnych svedkov. V prípadoch vodných živočíchov vyvstáva otázka, prečo tornádo z vody nevyzdvihne i rastliny a bahno, keďže na zem dopadajú iba samotné zvieratá. Čo sa ostatných dažďov týka, tieto javy zatiaľ ostávajú zahalené rúškom tajomstva.