Prízračné rakety nad Švédskom

Krátko po druhej svetovej vojne, roku 1946, prišli zo Škandinávie a zvlášť zo Švédska zvláštne znepokojivé správy o tzv. "prízračných raketách," ktoré často nečakane padali z oblohy do jazier a fjordov. Hovorilo sa im "prízračné" preto, lebo o týchto objektoch sa i napriek mnohým výpovediam svedkov a viacerým pátraniam nikdy nenašiel žiaden fyzický dôkaz.


Počiatočné teórie vraveli o tom, že rakety pochádzajú z nemeckej raketovej základne v Peenemünde, ktoré vo vojne zabavili Rusi a následne ich testovali nad Škandináviou. Tieto hypotézy však boli čoskoro zamietnuté švédskou, britskou aj americkou vládou, keďže najzvláštnejším aspektom bola absencia akýchkoľvek úlomkov a kusov rakiet. Podľa svedectiev tiež objekty nezanechávali žiadnu dymovú stopu, niektoré sa pohybovali príliš pomaly, leteli horizontálne a dokonca sa pohybovali vo formáciách úplne nehlučne.

Najčastejšie však boli pozorované objekty podobné rýchlo letiacim raketám, s krídlami alebo bez nich, ktoré svedkovia videli len na pár sekúnd. Ich pády boli časté, pričom prevažná väčšina padala do jazier. Po páde sa údajne niektoré rakety ďalej pohybovali po vode, až kým sa nepotopili. Švédska armáda krátko po ohlásených haváriách jazerá prehľadávala, no jediné, čo sa našlo, boli občasné krátery na dne jazera alebo podvodné rastliny, ktoré boli vytrhnuté.

Najznámejšia havária sa odohrala 19. júla 1946 na jazere Kölmjärv vo Švédsku. Svedkovia videli sivý, rakete podobný objekt s krídlami, ktorý sa zrútil do jazera. Jeden svedok počul zvuk podobný hromu, ktorý zrejme spôsobila explózia objektu. Po troch týždňoch tajného vojenského prieskumu sa však údajne ako obvykle nenašiel žiaden fyzický dôkaz. Zástupca švédskych leteckých síl Karl-Gösta Bartoll k prípadu povedal: "Všetko vedie k tomu, že objekt, ktorý spadol do jazera Kölmjärv, sa úplne rozložil. ...bol zrejme vyrobený z ľahkého materiálu, pravdepodobne z nejakej zliatiny horčíka, ktorá sa rýchlo rozloží a naše prístroje ho už nezachytia." Taktiež však tvrdil, že "to, čo svedkovia videli, boli reálne fyzické objekty."

V októbri 1946 švédske ministerstvo obrany oznámilo, že 80 % z tisícov hlásení o objektoch sú v skutočnosti iba prírodné javy ako sú meteory alebo kondenzačné stopy, ktoré vznikajú z riasových oblakov, no radary zachytili asi 200 objektov, ktoré "sa nedajú spojiť s prírodnými fenoménmi, produktami predstavivosti ani so švédskymi lietadlami."

Často sa pripomínalo, že švédske "prízračné rakety" hrali úlohu v rozšírení fenoménu UFO po celom svete, ktoré prišlo s pozorovaním Kennetha Arnolda hneď nasledujúceho roku. Na druhej strane však stáli konšpiračné teórie, ktoré vraveli o tom, že rakety sú vystreľované zo zeme. Druhá svetová vojna sa skončila len rok pred švédskym prípadom a vedelo sa, že Spojené štáty i Zväz sovietskych socialistických republík sa pretekali vo výrobe leteckých striel, využívajúc pritom zadržaných nemeckých vedcov. Švédsko stálo niekde medzi spojencami a ZSSR a tak niet divu, že obyvatelia si často javy spájané s "prízračnými raketami" spájali s výhražnými strelami z jednej či druhej veľmoci. I keď sa roku 2012 uskutočnilo nové rozsiahle pátranie pod velením švédskeho ufológa menom Clas Svahn, nenašlo sa nič presvedčivé a prípad stále ostáva nevyjasnený.