História
Roku 1926 sa otvorila nová budova, ktorá dostala pomenovanie Waverly Hills. Bola to vo svojej dobe najväčšia a najvyspelejšia liečebňa tuberkulózy v krajine, no pacienti i tak umierali. Najlepším liečením boli akurát vychádzky na čerstvý vzduch, výživné jedlo a mnoho oddychu. Veľa pacientov pobyt prežilo, no keď epidémia dosiahla vrchol, umreli stovky ľudí. Keďže neexistovali žiadne účinné lieky, lekári často na ľuďoch experimentovali. Vystavovali pacientov ultrafialovému svetlu, aby zastavili šírenie baktérií. Nechávali ich na balkónoch a pred otvorenými oknami, či už bola zima alebo leto. Na starých fotografiách vidno niektorých pacientov sedieť pred oknom, ako sú pokrytí snehom. Iné experimenty boli dokonca ešte horšie a krvavejšie. Do pľúc boli ľuďom naoperované balóny so vzduchom, ktoré mali zväčšiť ich objem – niekedy však so strašnými výsledkami. Pacientom museli potom odstrániť rebrá a svalovinu, aby sa pľúca zväčšili. Túto procedúru však prežil len málokto.
Zatiaľ čo niektorí pacienti sanatórium opustili prednými dverami, väčšia časť ich opúšťala zadom tzv. "kĺzačkou pre telá". Tento uzatvorený tunel na prepravu mŕtvych bol dlhý asi 150 metrov a viedol od sanatória až k železnici pod kopcami. Pomocou rôznych mechanizmov boli telá potom spustené priamo do vlaku, a to všetko v tajnosti, aby ostatní pacienti nevideli, koľko ľudí pobyt neprežilo. Doktori verili, že ich psychika je takisto dôležitá ako ich fyzický stav.
Roku 1961, keď tuberkulóza ustúpila, bolo sanatórium zatvorené, no o rok ho znova otvorili pod názvom Geriatrické Sanatórium Woodhaven. Počas fungovania geriatrie sa taktiež šírili zvesti o zlom zaobchádzaní s pacientmi a rôznych experimentoch. Bola zaužívaná elektrošoková terapia a stav budovy a starostlivosť počas rokov klesali, až nakoniec štát roku 1982 rozhodol, že budovu natrvalo uzavrie. Niet sa teda čomu diviť, že po všetkých rokoch utrpenia a mnohých úmrtí sa Waverly Hills považuje za jedno z najstrašidelnejších miest Ameriky.
Strašenie
K budove sa viaže mnoho legiend a vraví sa, že v nej sídli mnoho duchov. Jeden známy príbeh, ktorý však má viacero verzií, hovorí o sestričke, ktorá umrela roku 1928 v izbe č. 502, nachádzajúcej sa na piatom poschodí, kde vraj boli umiestnení aj mentálne chorí pacienti. Vraví sa, že sestrička bola tehotná s majiteľom sanatória, no v tom čase jej bola diagnostikovaná tuberkulóza, a tak sa obesila na kábli od žiarovky. Roku 1932 vraj z tej istej izby vyskočila ďalšia sestrička. V jej prípade sa však špekulovalo o tom, že z okna ju niekto strčil. V izbe viacerí vyšetrovatelia našli dôkazy o istej paranormálnej aktivite.
Návštevníci často spomínajú búchanie dverí, kroky, neznáme hlasy či svetlá, i keď v celej budove nie je elektrina. Niektorí vravia o duchoch detí, ktoré sa hrajú na skrývačku, či o duchovi malého chlapca, ktorý sa hral so svojou koženou loptou na treťom poschodí. Objavili sa i správy o hysterickej žene, ktorej zo zápästí steká krv a popri tom vykrikuje "Pomôžte mi! Zachráňte ma!". Vyskytli sa taktiež i odvážnejšie tvrdenia o prízračnom pohrebnom vozidle, ktoré za budovou vykladá truhly, no tento príbeh vyzerá skôr na výsledok predstavivosti a miestneho folklóru. Vyšetrovateľom v budove často zlyháva technika, zvlášť prístroje na meranie elektromagnetického poľa, ktoré sa používajú na zistenie prítomnosti duchov. Zvláštne je na tom to, že v budove sa nenachádza žiadna energia, ktorá by zlyhanie techniky spôsobovala, keďže elektrické stĺpy boli strhnuté už v 80. rokoch.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára