Berkeley Square č. 50

Počas viktoriánskej éry bol dom Berkeley Square č. 50 považovaný za najstrašidelnejšiu budovu v Londýne. Dnes sa v ňom nachádza známy antikvariát bratov Maggovcov a zdá sa, že prízraky tam už nesídlia. I tak sa však v minulosti k domu viazalo mnoho desivých príbehov a záhadných úmrtí, ktoré vraj mali na svedomí duchovia.

Štvorposchodový dom bol navrhnutý architektom Williamom Kentom niekedy v polovici 18. storočia. Jeho najznámejším obyvateľom bol predseda vlády George Canning, ktorý zomrel v roku 1827. Po Canningovi sa v dome usídlila slečna Curzon a žila v ňom až do svojej smrti v roku 1859. Už počas jej pobytu sa o dome začali šíriť historky, že v ňom straší. O istej miestnosti na vrchnom poschodí sa hovorilo, že v nej mnoho ľudí zažilo nevysvetliteľné javy. Príbehy sa však líšia a tak sa nedá presne určiť, ktoré z nich sú pravdivé a ktoré nie.

Jeden príbeh vraví o excentrickom pánovi Myersovi, ktorý si dom prenajal po smrti slečny Curzon. Keď sa však jeho snúbenica rozhodla odstúpiť od sobáša a nevydať sa za neho, začal sa správať podivne. Žil v izbe na poschodí, viedol samotársky život a von vychádzal iba v noci. Iná historka zasa hovorí o akomsi pánovi Dupre (alebo Du Pre), ktorý izbu používal na väznenie svojho duševne chorého brata. Ten vraj potom izbu mátal i po smrti.

Jedna z najznámejších legiend hovorí o dievčati, ktoré spáchalo samovraždu skokom z horného poschodia po tom, čo bola sexuálne zneužívaná svojím strýkom. Jej prízrak je vraj tak desivý, že ľudia, ktorí ju zbadali, krátko na to umreli od strachu. Príbehov o podivných úmrtiach v dome je však viac. Istá slúžka, ktorá v dome pracovala, jednu noc svojím krikom prebudila ostatných členov domácnosti. Našli ju ležať v strede izby v silnom šoku, pričom vravela iba, že videla "niečo strašné" a na druhý deň umrela v nemocnici. Ďalšia smrť, ktorá sa k izbe viazala, sa týkala Sira Roberta Warboysa. Stavil sa so známymi totiž o 100 guineí, že v strašidelnej izbe strávi noc. Vyzbrojil sa teda pištoľou a zvončekom, na ktorý mal zazvoniť a privolať ostatných, ak by videl nejaký prízrak. Uprostred noci odrazu jeho spoločníci zhora začuli divoké zvonenie zvončeka a následný výstrel. Keď dobehli do izby, Warboys ležal s vydeseným výrazom na posteli mŕtvy. Po guľke nebolo ani stopy a na koho alebo na čo Warboys strieľal, to sa už nikto nedozvedel.

Bol tu však i jeden človek, ktorý pobyt v izbe prežil. "Hriešny" Lord Lyttleton sa v roku 1872 taktiež stavil, že v izbe strávi noc. Vyzbrojil sa dvoma mušketami a striebornými guľkami, a nie nadarmo. V noci totiž Lyttleton na "niečo" vystrelil a bol si istý, že trafil. Ráno sa však našli len vystrelené nábojnice. V knihe Elliota O' Donnella sa tiež spomína historka o dvoch námorníkoch, Edwardovi Blundenovi a Robertovi Martinovi, ktorí sa po plavbe vrátili do Londýna a za nocľah si zvolili práve dom Berkeley Square č. 50. Zatiaľ čo boli v strašidelnej izbe na poschodí, počuli obaja kroky, ktoré k nim prichádzali zo schodov. Potom vraj čosi vošlo do izby a Martin popri tom v panike vybehol von z domu. Blunden však v izbe ostal uväznený. Keď sa Martin o chvíľu vrátil aj so strážnikom, našli Blundenovo telo na schodoch pred vchodom. Mal zlomené väzy a v tvári výraz hrôzy.

Iné javy, ktoré svedkovia v dome zažili, zahŕňali zvuky nábytku, ktorý sa samovoľne presúva, zvonenie zvončeka, stony a plač spoza zamknutých dverí, búchanie okeníc či postavy v dobových šatách, ktoré sa z okien pozerajú na ulicu. Od roku 1937, keď dom kúpili bratia Maggovci, neboli hlásené žiadne nadprirodzené javy.