4. januára 2017

Strašenie v dome Willington Mill

V roku 1831 sa úspešný anglický obchodník Joseph Proctor Jr. nasťahoval spolu s rodinou do domu, ktorý slúžil ako mlyn. Už predchádzajúci majitelia v dome údajne zažili rôzne nevysvetliteľné veci, avšak o ich prípade neexistujú žiadne záznamy. Proctorovci sa však mali v nasledujúcich rokoch stať v dome svedkami takých bizarných vecí, ktoré sú v histórii paranormálnych javov doslova unikátne.

Legenda vraví, že Willington Mill bol postavený na mieste, kde kedysi stála chatrč čarodejnice. Čerstvo ženatý Joseph Proctor však bol spokojný, že má dostatočne veľký dom pre celú svoju rodinu a služobníctvo. Prvé roky si rodina žila pokojným životom a nič nenaznačovalo, že by s domom niečo nemalo byť v poriadku. Podivné veci sa začali diať niekedy v roku 1835, kedy jedna slúžka počula ťažké kroky v zamknutej nepoužívanej izbe, ktorá sa nachádzala nad detskou izbou. Kroky, niekedy sprevádzané aj pískaním, hlasmi, zvonením zvonca a inými zvukmi, onedlho už počul každý jeden člen rodiny. Zamknutá miestnosť bola stále kontrolovaná a na podlahu bola nasypaná múka, no žiadne stopy sa na nej aj tak neobjavili.

Nadprirodzená aktivita v dome postupom času naberala na intenzite. Často bolo počuť otváranie dverí, rôzne hlasné údery, ťažké dýchanie či šuchotavé zvuky podobné pohybom šiat. Stoličky sa niekedy po podlahe pohybovali samé od seba a jedna slúžka raz videla akúsi ženu v hodvábnych šatách, ako ide hore schodmi. Ducha ženy dokonca videl raz aj sused s celou rodinou. Prízrak v okne svetielkoval a susedia ho zvonka pozorovali vraj celých 10 minút. Nad zábradlím pri schodoch sa tiež niekedy objavovala strašidelná biela tvár a vyzeralo to, že sleduje, čo robia členovia rodiny. Vo februári 1836 prišli na návštevu dve sestry pani Proctorovej, ktoré spali v spálni na veľkej posteli. Už prvej noci však strašenie neminulo ani ich, ako píše Joseph vo svojom denníku: "Ich posteľ sa nadvihla, ako keby pod ňou bol muž, ktorý ju pomaly dvíha na svojom chrbte." Inej noci sa zas celá posteľ začala zúrivo triasť a sestry zbadali prízrak ženy, ktorý vyšiel zo steny a vznášal sa nad nimi. Obidve dámy samozrejme potom odmietli stráviť v izbe ďalšiu noc.

S týmito incidentmi akoby duch naberal na sile a začal podobné kúsky stvárať aj s posteľami detí. Ich matrace vraj nadvihoval do vzduchu a vydával pri tom kvílivé zvuky a výkriky. V júli 1840 sa miestny doktor Drury podujal, že so svojím kolegom v dome strávia noc. Na túto príležitosť sa aj ozbrojil, avšak ako sa ukázalo, nebolo mu to nič platné. Uprostred noci totiž zo skrine v izbe vyšiel ženský prízrak a Drury sa naňho chcel vrhnúť, no potkol sa o svojho kolegu. Druryho potom duch vraj celého paralyzovaného hrôzou stiahol z izby dolu schodmi do haly. Doktor si však tento incident v strachu ani neuvedomil.


Prízrak sa tiež začal zjavovať v iných formách. Deťom sa niekedy ukázala len samotná tvár. Pri inej príležitosti sa duch manifestoval ako jedno z dievčat a vytvoril tak doppelgängera. Druhé dievča zas tvrdilo, že na posteli svojej matky zbadalo ženu bez očí. Proctorov syn tiež raz videl zvláštneho muža, ktorý vošiel do jeho izby, otvoril okno a zasa vyšiel von. Asi najbizarnejším aspektom celého prípadu však boli zjavenia podivných zvierat. Roku 1841 ani nie dvojročný syn Edmund tvrdil, že videl "smiešnu mačku", ktorá ho však vystrašila a po zbytok dňa nútila pozerať pod stoličky. Tá vraj bola biela a vošla rovno do pece. Edmundovho 8-ročného brata Josepha zas inokedy vydesila "opica", ktorá sa zjavila v detskej izbe a potiahla ho za nohu. Istý mladý muž, ktorý sa uchádzal o jednu z Proctorových dcér, raz čakal pred domom a tiež zazrel mačku. Keď ju však chcel kopnúť (ako to vtedy bolo zvykom), jeho noha prešla priamo cez zviera.

Prejavy ducha boli postupom času stále bláznivejšie a svoju aktivitu presunul aj do dolného poschodia. V kuchyni raz kuchárka našla stoličky naukladané na seba do tvaru pyramídy a riad bol rozhádzaný však navôkol. Rodina raz videla bližšie nedefinovaný objekt podobný vreckovke, ktorý doslova "tancoval" a následne vyletel von z domu. Javy boli už také intenzívne, že sa rodina v roku 1847 rozhodla konečne odísť. Každý z rodiny a dokonca aj návštevy a susedia sa stali svedkami nejakej paranormálnej aktivity. Manželia Proctorovci sa však po odsťahovaní ešte rozhodli ostať jednu poslednú noc sami v strašidelnom dome. Po celú noc potom počuli ťažké kroky a údery. Počuli tiež zvuky podobné ťahaniu krabíc a nábytku po podlahe a schodoch, aj keď sa tam už žiadne krabice ani iné veci nenachádzali. Duch údajne napodobňoval všetky zvuky, ktoré tam rodina aj sluhovia prirodzene spôsobovali počas svojho pobytu v dome.

Po odchode Proctorovcov sa dom dostal do rúk viacerých majiteľov, pričom každý hlásil nadprirodzené javy. Jedna rodina z domu v roku 1868 v zhone odišla a odmietla sa tam vrátiť. Ku koncu 19. storočia sa dom zmenil na sklad a niektoré izby na apartmány, avšak časom úplne schátral. K roku 2012 bol mlyn prerobený na továreň na povrazy. Vraví sa, že robotníci dodnes stále hlásia podivné javy, ktoré sa v budove odohrávajú.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára