Záhada svietiacej izby

V roku 1873 sa v britských novinách Notes and Queries objavil veľmi zvláštny článok od autora menom T. Westwood. Ten opisoval neobvyklý jav, ktorý mu priblížil miestny statkár v meste Taunton v anglickom Somersete. Muž totiž každý večer po love prechádzal po tej istej ulici a všimol si, že z jedného okna vždy vychádza podivné svetlo, pričom daný dom bol už dlho opustený a nevyužitý.

Westwood v roku 1840 istú dobu žil v Tauntone, ktoré predstavovalo len ospalé nevýznamné mestečko. Jeho druhom sa v tomto meste stal istý nemenovaný, avšak podľa jeho slov "úprimný a dostatočne inteligentný" statkár, ktorý mal v obľube lov na líšky a s ktorým Westwood trávil mnohé večery. Jedného marcového večera sa však pri obchôdzkach krajinou statkár zmienil o neobvyklom jave, ktorému dal názov "svetielkujúca izba". Statkár totiž častokrát po love prechádzal okolo starého domu neďaleko železnice, ktorému dominovalo veľké okno v strede. Práve z tohto jedného okna však po zotmení vychádzalo neprirodzené svetlo, ktoré muža stále zmiatlo, keďže vedel, že bývalí obyvatelia dom už dávno opustili. Statkár sa teda raz rozhodol, že záhade príde na koreň, a pozval si svojho známeho, s ktorým chcel do izby vstúpiť a prezrieť ju.

Jedného večera sa im od vrátnika podarilo zohnať kľúče od domu, no ešte predtým, než obaja vošli dnu, si dom obzreli zvonka. Okno ako obvykle vydávalo strašidelné tlmené svetlo, pričom vo všetkých ostatných izbách bola tma. Muži potom vošli do domu a obzreli každú jednu izbu, pričom si tú svietiacu nechali na koniec. Vnútri izby ich však čakala nezvyčajná záhada. Svetlo nebolo veľmi silné, avšak muži vedeli jasne rozoznať všetok nábytok a veci, ktoré boli dnu. Najzvláštnejšie na celej veci však bolo, že svetlo svietilo rovnakou intenzitou nad stolom aj pod stolom, pri okne aj v každom kúte izby, kde by sa inak prirodzený zdroj svetla ako sviečka už nedostal, pretože by tomu zabránil nábytok a iné prekážky. V izbe tým pádom neboli viditeľné žiadne tiene a statkár odrazu pocítil podivný pocit straty energie, podľa jeho slov "ako keby z neho niečo vysávalo život".

Obaja muži vďaka skľúčenému pocitu radšej svetielkujúcu izbu krátko na to opustili a vzdali sa pátrania po zdroji záhadného svetla. Vrátnik, ktorý sa o dom už dlhé roky staral, im potom povedal, že "izba mala vždy svoje vlastné svetlo" a ani rodina, ktorá tam žila, izbu príliš nevyužívala, avšak nikto nevravel nič o žiadnych strašidlách a duchoch. Záhada svietiacej izby teda ostala pri tomto príbehu a dnes už zjavne tento jav zmizol, pretože sa o ňom už nikto nikdy odvtedy nezmienil. Existuje ešte dom s touto izbou kdesi v mestečku Taunton? Ak aj áno, izba už zjavne stratila svoju neobvyklú schopnosť. Či šlo o duchov alebo o iné paranormálne sily, to už ostáva tajomstvom.