Gévaudanská beštia

Gévaudanská beštia (fr. La Bête du Gévaudan) je označovaná ako ľudožravý tvor (poprípade viac takýchto tvorov) podobný vlku, ktorý podľa tvrdení terorizoval pôvodnú provinciu Gévaudan na juhu Francúzska v rokoch 1764 – 1767. Podľa popisu svedkov mal tvor hrozivé tesáky, ohromný chvost, jeho srsť mala červený nádych a údajne vydával neznesiteľný zápach. Svoje obete beštia usmrcovala ostrými tesákmi, ktorými im prehryzovala hrdlo.


Počet obetí sa líši vzhľadom od zdroja. De Beaufort (1987) uvádza 210 útokov, z toho 113 končiacich smrťou a 49 zraneniami; 98 obetí bolo čiastočne zožratých. Obrovské množstvo ľudských síl a prostriedkov bolo použitých k lovu divej zveri, vrátane armády, povolaných občanov, viacero šľachticov a mnohých kráľovských lovcov.

Útoky
Beštia zjavne uprednostňovala ľudí pred farmárskymi zvieratami, mnohokrát útočila na niekoho aj keď mal dotyčný okolo seba dobytok.

Prvý útok, ktorý priniesol popis tvora, sa odohral 1. júna 1764. Žena z Langogne zbadala veľkého, vlku podobného tvora, ktorý vyšiel spoza stromov a približoval sa priamo k nej, no bol zdržaný farmárskymi býkmi.

Prvá oficiálna obeť beštie bola 14-ročná Jeanne Boulet, zabitá o mesiac neskôr, 30. júna, blízko dediny Les Hubacs, neďaleko od Langogne.

12. januára 1765 boli Jacques Portefaix a jeho sedem priateľov, vrátane dvoch dievčat, napadnutí beštiou, no odohnali ju, keďže zostali v skupine a ubránili sa. Ich boj zaujal aj samotného kráľa Ľudovíta XV., ktorý sa osobne o útoky zaujímal, a preto najal profesionálnych lovcov vlkov, Jeana Charles Marc Antoine Vaumesle d'Enneval a jeho syna Jeana-Françoisa, aby beštiu zabili. Prišli do Clermont-Ferrand 17. februára 1765, spoločne s ôsmimi psami cvičenými na stopovanie vlkov. Strávili mnoho mesiacov lovením vlkov, o ktorých si mysleli, že by mohli byť beštiou. Napriek tomu však útoky pokračovali. Neskôr ich nahradil François Antoine (tiež nazývaný Antoine de Beauterne), kráľovský lovecký poručík. Prišiel do Le Malzieu 22. júna.

21. septembra 1765 Antoine zabil veľkého sivého vlka merajúceho 80 centimetrov na výšku, 1,7 metra na dĺžku a vážiaceho 60 kilogramov. Vlk bol nazvaný Le Loup de Chazes, podľa neďalekej Abbaye des Chazes. Lokálne sa tvrdilo, že zviera bolo na vlka proste príliš veľké. Antoine oficiálne vyhlásil: "Podľa súčasnej správy vyhlasujeme, že sme nikdy nevideli vlka veľkosťou podobného tomuto, vďaka čomu odhadujeme, že by to mohla byť obávaná beštia, ktorá napáchala toľko skazy." Zviera bolo neskôr napadnutými identifikované ako vinník, keďže rozpoznali jazvy na tele tvora, spôsobené brániacimi sa obeťami. Vlk bol vypchatý a poslaný do Versailles, kde bol Antoine uznávaný ako hrdina a obdržal veľkú sumu peňazí i rôzne ocenenia.

Napriek tomu, 2. decembra 1765 sa objavila ďalšia beštia v la Besseyre Saint Mary, napádajúca dve deti. Neskôr boli hlásené tucty ďalších úmrtí.

Smrť druhej beštie
Zabitie beštie, ktoré je označované ako koniec útokov, je pripisované lokálnemu lovcovi Jeanovi Chastelovi v Sogne d'Auvers 19. júna 1767. Vraví sa, že Chastel beštiu strelil posvätenou striebornou guľkou vlastnej výroby. Keď tvora otvorili, jeho žalúdok obsahoval ľudské pozostatky.

Identita beštie
V čase útokov boli vyslovené rôzne vysvetlenia o pôvode beštie. Diskutovalo sa o prehnanej agresivite vlkov až po vlkodlaky, končiac pri božom treste pre obyvateľstvo v podobe beštie. Jay M. Smith vo svojej knihe Monsters of the Gévaudan vysvetľuje, že úmrtia pripisované beštii skôr vyzerajú na prácu celých skupín vlkov.

Iná teória vraví, že beštia bola akýmsi krížencom domestikovaného psa s vlkom, vzhľadom na jej veľkosť a nezvyčajné zafarbenie. Špekulovalo sa, že Jean Chastel bol často videný s veľkým červeno sfarbeným mastiffom, a ten vraj splodil beštiu. Odolnosť netvora voči guľkám vraj bola zapríčinená kožou z mladého diviaka, ktorú mala na sebe beštia mať a tým pádom by sa čiastočne vysvetlilo aj zvláštne zafarbenie srsti. Hyeny boli z teórií o pôvode beštie vylúčené, pretože netvor mal 42 zubov, pričom hyeny ich majú len 34.