Prípad Taman Shud

Prípad Taman Shud, inak nazývaný aj záhada somertonského muža, predstavuje nevyriešený prípad muža, ktorý bol nájdený mŕtvy na pláži Somerton v Adelaide v Južnej Austrálii o 6:30 ráno 1. decembra 1948. Názov prípadu pochádza z výrazu tamam shud, v preklade "koniec, skončený", ktorý bol napísaný na kúsku poslednej strany z perzskej knihy poézie Rubaiyat, nájdenej v tajnom vrecku nohavíc mŕtveho muža.

Prípad je považovaný za "jednu z najpodivnejších austrálskych záhad" vtedajšej doby a dodnes sa špekuluje o identite obete, udalostiach, ktoré viedli k mužovej smrti, aj o samotnej príčine smrti. Záujem verejnosti o prípad ostáva zreteľný kvôli viacerým aspektom: smrť nastala počas hustej atmosféry Studenej vojny, ktorá sa v šifre objavuje aj na kúsku papiera vo vrecku mŕtvoly, smrť zapríčinil nezistiteľný jed, identifikačných znakov muža bol nedostatok a taktiež sa objavili hypotézy o neopätovanej láske.



Zatiaľ čo si prípad vyžiadal množstvo skúmania, takisto sa mu dostalo vysokej pozornosti médií, keďže polícia zverejňovala zistenia a materiál v snahe identifikovať telo a taktiež sa radila s inými orgánmi v snahe získať čo najviac dôkazov.

Obeť
Telo bolo objavené o 6:30 ráno 1. decembra 1948 na pláži Somerton, kde bola privolaná polícia. Mŕtvy ležal na piesku s hlavou opretou o múrik, pričom jeho prekrížené nohy smerovali k moru. Za uchom mal nezapálenú cigaretu a druhú, napoly vyfajčenú cigaretu, mal na golieri kabáta, ktorý si pridŕžal pri tvári. Po prehliadke jeho vrecák sa našiel autobusový lístok z mesta na predmestie s názvom Glenelg, nepoužitý železničný lístok druhej triedy z mesta na predmestie Henley Beach, úzky hliníkový americký hrebeň, poloprázdny balíček žuvačiek Juicy Fruit, balíček cigariet značky Army Club, pričom niektoré boli značky Kensitas, a krabička zápaliek. Autobusová zastávka, na ktorej bol lístok použitý, bola vzdialená viac ako kilometer na sever od tela.

Podľa patológa Sira Johna Burtona Clelanda mal muž "britský" vzhľad a mohol mať okolo 40-45 rokov, pričom bol v najlepšej fyzickej forme. Mal 180 centimetrov na výšku, vlasy ryšavej farby, jeho ruky a nechty nenaznačovali žiadnu manuálnu prácu a chodidlá a svaly na nohách naznačovali, že by mohol byť tanečníkom. Bol oblečený v "kvalitných šatách": v bielej košeli, modro-červenej kravate, hnedých nohaviciach, ponožkách i topánkach, a i napriek tomu, že bolo horúco, mal na sebe i hnedý vyšívaný sveter a módny európsky sivohnedý kabát. Všetky štítky na jeho oblečení chýbali a taktiež nemal žiaden klobúk (na danú módu nezvyk) ani peňaženku. Bol oholený na hladko a nemal pri sebe akékoľvek preukazy totožnosti, čo viedlo políciu k záveru, že spáchal samovraždu. Jeho zuby sa nezhodovali so žiadnym dentálnym záznamom v Austrálii.

Na zadnej strane knihy Rubaiyat, ktorú mal muž pri sebe, bolo nájdených 5 neidentifikovateľných slov, z toho druhé slovo bolo prečiarknuté:

WRGOABABD

MLIAOI

WTBIMPANETP

MLIABOAIAQC

ITTMTSAMSTGAB

Najprv sa predpokladalo, že slová sú v nejakom neznámom jazyku, no neskôr sa zistilo, že ide o kód. Experti sa pokúšali tento kód rozlúštiť, no bez úspechu. Došlo sa nakoniec len k hypotézam, že v kóde je nedostatok symbolov na rozlúštenie toho, čo by mal znamenať, a taktiež sa hovorilo o tom, že slová sú len komplexným výsledkom psychicky chorej mysle.

Nepodarilo sa identifikovať druh jedu, ktorý muža usmrtil, a aj napriek fotografii, ktorá bola rozoslaná po celom svete sa nepodarilo identifikovať ani jeho samotného, čo viedlo vyšetrujúce orgány k rozhodnutiu zabalzamovať telo.

Do novembra roku 1953 polícia obdržala už 251 "riešení" k identifikácii muža od občanov, ktorí tvrdili, že ho poznali alebo stretli. No i tak sa potvrdilo jedine to, že najlepšou stopou boli šaty, ktoré mal muž na sebe.

Hnedý kufor
Ďalší zvrat do prípadu priniesol nález hnedého kufra na železničnej stanici v Adelaide 14. januára 1948. Z kufra boli taktiež odstránené štítky a obsahoval červený župan, pár červených papúč, štyri páry spodkov, pyžamo, veci na holenie, jedny svetlohnedé nohavice, v ktorých bol nájdený piesok, elektrický skrutkovač, nôž upravený do skrátenej formy, jedny zašpicatené nožnice a jeden štetec podobný tomu, aký používajú strážnici na obchodných lodiach na označovanie nákladu.

Všetky štítky boli zo šiat odstránené, no polícia našla meno "T. Keane" na kravate, "Keane" na taške na prádlo a "Kean" bez "e" na veste. Verilo sa, že ten kto odstránil štítky, naschvál napísal tieto mená na šaty, aj keď vedel že muž sa tak nevolá. Najprv sa predpokladalo, že šaty patria miestnemu námorníkovi Tomovi Keaneovi. Jeho samotného sa zastihnúť nepodarilo, no jeho kolegovia sa boli pozrieť na telo mŕtveho muža a potvrdili, že Keane to nie je, a taktiež že ani šaty nepatria jemu. Hľadanie došlo k tomu, že neexistuje nijaký iný pohrešovaný T. Keane zo žiadnej z anglicky hovoriacich krajín.

Záver
Neúspech pri identifikácii muža ako aj pri príčine jeho smrti viedol políciu v záveru, že prípad je " jedinečnou záhadou". Špekulovalo sa aj o špiónskej identite muža, no ani túto teóriu sa nepodarilo overiť. Nakoniec bol záhadný muž zo somertonskej pláže v júni 1949 pochovaný na West Terrace Cemetery v Adelaide. Niektoré dôkazy už neexistujú, ako napríklad hnedý kufor, ktorý bol zničený v roku 1986, a taktiež záznamy svedkov, ktoré z policajných oddelení počas rokov zmizli. Prípad je však stále považovaný za otvorený.