Poveglia – ostrov smrti

Ostrov menom Poveglia sa nachádza medzi mnohými ďalšími v Benátskom zálive, no pre jeho temnú históriu a legendy, ktoré o ňom kolujú, sa ostrov určite neradí medzi najnavštevovanejšie turistické centrá. Poveglia má povesť jedného z najstrašidelnejších miest sveta, v súčasnosti spadá pod taliansku vládu a ľudia naň majú zakázaný prístup.



História
Znepokojujúca história ostrova začala už počas rímskej éry. Vtedy sa ostrov používal ako izolovaná stanica pre morom nakazených ľudí, ktorí museli byť oddelení od zdravých na pevnine. O niekoľko storočí neskôr sa Európou prehnala vlna čiernej smrti a ostrov bol znova využívaný. Nakazení boli vhodení do obrovských jám a boli pochovaní za živa alebo spálení. Keď sa mor ešte zhoršil, z domovov boli odvlečení aj ľudia s minimálnymi príznakmi choroby a taktiež boli násilne popravení alebo nechaní napospas pomalej smrti. Živých hádzali do jám na kopy hnijúcich mŕtvol, ktoré potom zapálili. Existujú správy o tom, že v tom čase na malom ostrove zahynulo cez 160 000 ľudí.

Z ostrova sa stalo doslova skazené a hnijúce miesto. Spálené a rozkladajúce sa telá sa zmiešavali s pôdou a vytvorili hrubú vrstvu lepkavého popola. Podložnú vrstvu pôdy v podstate tvorili ľudské pozostatky, ktoré dali miestu odpudivú reputáciu, no na druhej strane sa na takejto pôde dobre darilo vínnej réve, a tak tam niektorí pestovali hrozno. Rybári sa ostrovu vyhýbali veľkým oblúkom, keďže sa stávalo, že im pri love v sieťach často uviazli kosti alebo celé končatiny.

Paranormálne javy
Akoby toho nebolo málo, roku 1922 na ostrove postavili psychiatrickú liečebňu s nápadnou zvonicou. Pacienti takmer okamžite začali rozprávať o nepokojných duchoch a prízrakoch z čias morovej nákazy. V noci sa vraj liečebňou ozývali desivé výkriky tých, ktorí v jamách nechcene umreli. Pretože však boli pacienti považovaní za bláznov, personál tieto tvrdenia väčšinou ignoroval.

K mukám pacientov, ktorých desili prízraky z minulosti, sa pridal ešte aj istý doktor, ktorý na nich rád experimentoval; vraj vďaka tomu, aby našiel liek na šialenstvo. Bolo vykonaných mnoho lobotómií, pri ktorých sa používali nástroje ako ručná vŕtačka, dláto, či kladivo. Veľa pacientov končilo vo veži a boli ešte inak mučení.

Podľa príbehov začal diabolský doktor po rokoch mučenia a vraždenia sám vídavať prízraky Poveglie. Vraví sa, že tie ho doviedli na vrchol zvonice, z ktorej ho donútili skočiť (alebo ho dokonca sotili). Podľa jednej sestry, ktorá incident videla, ho pád nezabil. Zo zeme sa vraj dvihla podivná hmla, zosadla na stále živého lekára, a udusila ho. Liečebňa sa čoskoro zavrela a ostala opustená, no historky vravia, že počas pokojných nocí v zálive počuť zvonenie, ktoré prichádza z ostrova.

Neskôr sa ostrov dostal do rúk rôznych majiteľov. Istá rodina si ostrov kúpila a postavila si na ňom letné sídlo. Po prvej noci však utiekli a nikdy priamo nevysvetlili, čo sa tej noci stalo. Príbehy hovorili o tom, že ich dcéra utrpela veľkú reznú ranu na tvári, ktorá si vyžadovala 14 stehov.

Dnes je Poveglia neobývaná a prístup na ostrov je prísne zakázaný. Vlny omieľajúce brehy stále odkrývajú kosti a ľudské pozostatky. Miesto navštívilo aj viacero médií a psychikov, no väčšina z nich len odišla so strachom. Na ostrov sa dostalo aj mnoho odvážlivcov, no keď ich chytila polícia, tvrdili len, že sa tam už nikdy nevrátia. Na ostrove ľudia cítia silnú atmosféru zla a smrti, a jeden zvedavý návštevník, ktorý sa dostal do opustenej liečebne, vraj počul jasný hlas, ktorý vravel: "Ihneď odíď a už nikdy sa nevracaj." Muž samozrejme hneď aj tak spravil.