O dátume podivnej udalosti sa špekuluje, niekde sa uvádza jún 1763, inde zas 1768. Jedného teplého večera chcel nevládny Parfitt sedieť vonku na verande a pozorovať okolie, a tak mu jeho sestra spolu so susedom pomohli a usadili ho na stoličku pred dom. Keď sa jeho sestra vracala do domu, sedel pokojne na stoličke. Len pár metrov od domu na druhej strane cesty pracovalo na poli niekoľko roľníkov, a keby sa len trocha priblížili, zbadali by sediaceho invalida. Nikto však nič nevidel a nepočul.
Onedlho sa na horizonte zjavili tmavé mraky a blížila sa búrka, a tak sa Parfittova sestra rozhodla, že brata vezme dnu. No ten už na stoličke nesedel. Vedela, že vďaka svojej nevládnosti sa nikam sám presunúť nemohol, a tak sa spýtala roľníkov, či nevideli, kam Parfitt zmizol. Tí však odpovedali negatívne. Krátko na to sa sformovali skupiny, ktoré mali invalida nájsť. Na veľké počudovanie všetkých sa po Parfittovi nepodarilo nájsť ani jedinú stopu.
Po čase sa v susedstve objavili historky o tom, čo sa s mužom stalo. Niektorí tvrdili, že si ho vzal samotný diabol, iní že ho uniesli piráti, aby im ukázal cestu ku skrytému pokladu. Z príbehu sa nakoniec stala legenda a dostala sa i do lokálneho folklóru. Roku 1813 sa príbeh znova objavil v miestnych novinách po tom, čo sa pri rekonštrukcii našla ľudská kostra. Všetci spočiatku verili, že ide o pozostatky nezvestného invalida, no lekári nakoniec skonštatovali, že ide o kostru mladej ženy. Zmiznutie Owena Parfitta sa nikdy nevyriešilo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára