Benningtonský trojuholník

Oblasť v juhozápadnom Vermonte v Novom Anglicku si svoju prezývku, ktorou ju označil spisovateľ a folklorista Joseph A. Citro, vyslúžila vďaka viacerým nevysvetliteľným zmiznutiam ľudí medzi rokmi 1920 až 1950. Tento "záhadný trojuholník" leží okolo hory Glastenbury a zahŕňa i okolité mestá ako Bennington, Woodford, Shaftsbury a Somerset. Glastenbury a Somerset boli kedysi prosperujúce priemyselné mestá, no ku koncu 19. storočia začali upadať, a dnes sú vďaka štátnej legislatíve iba opustenými "mestami duchov" (angl. "ghost town"). V Benningtonskom trojuholníku svedkovia videli UFO, humanoidného tvora podobného Bigfootovi, či podivné svetlá a zvuky. Folklór však siaha ďalej do minulosti, a už pôvodní indiáni oblasť označovali ako "prekliatu" a vyhýbali sa jej.



Zmiznutia ľudí
Medzi rokmi 1945 a 1950 v oblasti zmizlo 5 ľudí. V novembri roku 1945 sa v oblasti zvanej Long Trail počas lovu stratil lovec Middie Rivers. Rivers po horách viedol skupinu štyroch lovcov, no na ceste späť sa od ostatných dostal napred a už nikdy ho nenašli. Rozbehlo sa veľké pátranie, no jediné, čo sa našlo, bola prázdna nábojnica z jeho pušky v potoku. Rivers bol pritom skúsený lovec a miestnu divočinu poznal veľmi dobre.

Osemnásťročná študentka Paula Welden sa stratila nasledujúceho roku, 1. decembra 1946. Paula sa vybrala na turistiku po Long Trail, pričom viacero ľudí ju videlo ako kráča chodníkmi v lese. Podľa správ šiel za Paulou postarší pár, ktorý ju videl, ako zachádza za zákrutu. Keď sa však za zákrutu dostali i oni, po študentke už nebolo ani pamiatky. Rozsiahle pátranie vyšlo nazmar a po študentke nebola nájdená ani jediná stopa. Chýry hovorili o tom, že utiekla s priateľom do Kanady, alebo sa uchýlila k pustovníckemu životu v horách.

Tretí prípad sa týkal veterána Jamesa E. Tedforda (alebo Teforda), ktorý zmizol presne tri roky po Paule Welden, teda 1. decembra 1949. Tedford nastúpil na autobus v St. Albans, kde bol navštíviť príbuzných. Kým však autobus došiel do Benningtonu, Tedford už vo vozidle nebol. Podľa svedkov bol stále v autobuse, keď boli na poslednej zastávke pred Benningtonom. Medzi touto zastávkou a Benningtonom však zmizol. Jediné, čo po ňom ostalo, bola jeho batožina v priehradke a cestovný poriadok na sedadle, kde sedel.

Štvrtou pohrešovanou osobou sa stal osemročný chlapec menom Paul Jepson. 12. októbra 1950 šiel Jepson s matkou v aute. Keď ho matka nechala samého a šla nakŕmiť prasatá, videla ho naposledy. Vrátila sa asi o hodinu, no po jej synovi nebolo stopy. Skupiny dobrovoľníkov sa hneď pustili do pátrania, no i napriek tomu, že chlapec mal na sebe výraznú červenú bundu, nikdy sa sa ho nepodarilo nájsť. Sledovacie psy vraj došli k hlavnej ceste, kde stratili stopu.

Piate a posledné zmiznutie sa odohralo o 16 dní neskôr. 28. októbra 1950 Freida Langer spolu s bratrancom Herbertom Elsnerom opustili rodinný tábor a vybrali sa na turistiku. Počas túry Langer spadla do potoka a dohodla sa s Elsnerom, že ak na ňu počká, vráti sa do tábora a vymení si šaty. Keď sa nevracala, Elsner sa sám vrátil do tábora, ale zistil, že Freida tam nie je. Počas nasledujúcich dvoch týždňov prebiehalo intenzívne pátranie, pričom boli použité i helikoptéry a lietadlá. Po žene sa však zľahla zem. 12. mája 1951 sa nakoniec našlo jej telo, no zvláštne bolo to, že bolo nájdené presne v tej oblasti, ktorá bola dlho dôkladne prehľadávaná. Pretože bolo už v značnom štádiu rozkladu, príčina smrti ostala nejasná. Freida Langer tak bola poslednou obeťou Benningtonského trojuholníka, a zároveň jedinou, ktorej telo sa našlo. Nikdy sa však nepodarilo objasniť, čo okrem lokality a časového obdobia záhadné zmiznutia spájalo.