23. mája 2013

Legenda menom wendigo

V príbehoch indiánskych kmeňov Algonkinov z Kanady sa vyskytujú zmienky o divokých prízračných tvoroch so sklonmi ku kanibalizmu. Tí vraj existujú dôsledkom starej kliatby a miestni ich nazývajú wendigo.

Legendy a popis
Zatiaľ čo súčasní paranormálni vyšetrovatelia wendigo považujú za alternatívne meno pre známeho kryptida menom Sasquatch (známy tiež ako Bigfoot), pôvodné kmene (zvlášť Eskimáci) tvrdia, že tieto nebezpečné ľudožravé bytosti sú niečím iným. Vystupujú taktiež pod mnohými inými menami, napr. windigo, weendigo, windago, witiko či withikow. Často sú spájané so zimou, severskými oblasťami a taktiež s hladom. Ich popis sa často líši v závislosti od kmeňa, v ktorom legendy kolujú.

Telo wendiga je vychudnuté a vysoké, niekedy vraj dorastá aj do výšky 4 metrov. Suchá sivá koža, niekedy pokrytá srsťou, im tesne obopína kosti a svietiace oči sú zatlačené hlboko do jamiek v lebke. Takisto majú dlhé tesáky a predĺžený jazyk, pričom celý ich zjav pripomína akéhosi kostlivca. Príležitostne sa spomínajú i rohy podobné jeleňovi, ktoré wendigom rastú z hlavy.

Príbehy o týchto kanibalistických tvoroch sa datujú už stovky rokov dozadu, no väčšiu pozornosť si získali roku 1910, keď spisovateľ Algernon Blackwood vydal poviedku menom "The Wendigo." Jeden typický príbeh o ich pôvode hovorí o človeku, ktorý bol v bezvýchodiskovej situácii nútený zjesť svojich druhov počas tuhej kanadskej zimy. Kanibalizmus však bol medzi pôvodnými kmeňmi veľké tabu a tak daný jedinec, ktorý síce v zime prežil, bol za svoje skutky počas spánku posadnutý zlými duchmi a premenený do príšernej podoby. Legendy vravia, že každý, kto hoci len v rizikovej situácii skonzumuje ľudské mäso, podstupuje riziko premeny na jedinca tohto krvilačného druhu. Iné kmene zas hovoria, že ľudia, ktorých premôže lakomstvo sa taktiež zmenia na wendiga.


Skutočné prípady
Jeden z najznámejších prípadov údajného výskytu wendiga zahŕňal lovca z kanadskej Alberty menom Swift Runner. Počas zimy roku 1878 Runner a jeho rodina hladovali a jeho najstarší syn nakoniec zomrel. Najbližšia stanica s núdzovými zásobami jedla bola vzdialená 25 míľ, no Runner dal prednosť svojej rodine. Zabil a postupne skonzumoval svoju ženu a 5 ostávajúcich detí. Rozsudok tvrdil, že Runner to k zásobám nemal až tak ďaleko, a keďže sa radšej rozhodol k takému strašnému činu, rozhodlo sa, že Runner trpí psychózou wendiga.

Ďalší prípad sa týkal náčelníka a šamana z provincie Oji-Cree menom Jack Fiddler, ktorý tvrdil, že počas života zabil až 14 tvorov z druhu wendigo. Fiddler vo viacerých prípadoch z milosti usmrcoval ľudí, ktorí vykazovali príznaky premeny na wendiga. Nakoniec bol však roku 1907 spolu s bratom Josephom zatknutý pre vraždu. Fiddler však tvrdil, že žena, ktorú zabil, bola už na pokraji úplnej premeny na krvilačného tvora. Tento "americký Van Helsing" však nakoniec spáchal samovraždu a jeho brat strávil pár dní v cele, no zomrel skôr, než ho zbavili viny.

Početnosť prípadov premeny ľudí na wendiga v 20. storočí významne poklesla, keď sa pôvodné kmene dostali do kontaktu so západnou civilizáciou. Zatiaľ čo existujú nejaké dôkazy o tom, že psychóza spájaná s wendigom naozaj existovala, mnoho otázok o tejto poruche ostáva nevyjasnených. Dnes sa wendigo radí skôr k folklóru a mytológii kmeňov Severnej Ameriky a Kanady, no ako sa už často vraví, za mnohými legendami stojí často reálny základ.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára