Podľa jeho oficiálnej správy sa Zanfretta vybral po zľadovatených cestách k prázdnemu vidieckemu domu jedného klienta, doktora Righiho, keď zrazu svetlá, rádio i motor v jeho aute naraz zlyhali. Vtedy si strážnik všimol štyri jasné svetlá, ktoré sa pohybovali na Righiho záhrade a v domnienke, že ide o zlodejov, okamžite vyskočil z auta s revolverom v jednej ruke a baterkou v druhej. Strážnik sa odvážne pustil do svojej práce v nádeji ochrániť klientov dom pred domnelými zlodejmi, prešiel opatrne bránkou a šiel popri kamennom múre s úmyslom prekvapiť votrelcov. Čakalo ho však nemilé prekvapenie.
Keď sa už chystal vyskočiť zo svojej skrýše, odrazu ho ktosi zozadu chytil za rameno. Prudko sa otočil a namieril na votrelca zbraň, no to, čo zbadal, sa vôbec na človeka nepodobalo. Bytosť opísal ako: "...veľká škaredá kreatúra so zelenou zvlnenou kožou...ako keby bola príliš tučná alebo oblečená vo voľnom plášti...na výšku merajúca minimálne tri metre." Neskôr sa v rôznych rozhovoroch vyjadril k mimozemskej bytosti podrobnejšie: mala hroty na bokoch tváre, okrúhle špičky prstov, ohavné žlté trojuholníkové oči a niečo ako červené cievy na čele. Zanfretta si tiež v hypnóze spomenul na akýsi zvláštny svietiaci kovový aparát, ktorý mala bytosť na ústach a ktorý jej zrejme slúžil na dýchanie zemského vzduchu.
Strážnik bol tak ohromený tým, čo vidí, že mu z ruky vypadla baterka. Reflexívne ju však hneď zodvihol a dal sa na útek pred bizarným votrelcom. Keď dobehol k svojmu autu, zozadu ho osvietilo jasné svetlo. Otočil sa a zbadal veľký objekt v tvare trojuholníka, ktorý vydával oslepujúce svetlo. Zatienil si oči a s údesom sledoval, ako sa spoza doktorovho domu so syčaním vznieslo ohromné UFO, pričom pocítil silnú vlnu tepla. Zanfretta sa potom konečne dostal do auta, kde kontaktoval ústredie v neďalekej Genoe. Bolo presne 15 minút po polnoci, keď Carlo Toccalino, rádiový operátor, potvrdil, že Zanfretta s ním hovoril v zmätku a vzrušení. Jediné, čomu porozumel, bolo Zanfrettové táranie o bizarných neľudských tvoroch.
Potom sa však spojenie odrazu prerušilo a Toccalino zavolal veliteľa Giovanniho Cassibu. Keď sa dozvedel, o čo ide, okamžite na miesto poslal ďalšiu hliadku. Vďaka nehostinným podmienkam sa však hliadka na miesto dostala asi až o hodinu. Dvaja strážnici, Walter Lauria a Raimondo Mascia, objavili Zanfrettu ležiaceho tvárou dolu na zmrznutej zemi pred Righiho domom. Keď strážnik zbadal svojich kolegov, vyskočil na nohy a s vydeseným pohľadom na nich namieril zbraň. Obaja strážnici potvrdili, že Zanfrettu ešte nikdy nevideli tak rozrušeného. Zmätený strážnik ich však nespoznal a nechcel zložiť zbraň, a tak ho museli odzbrojiť násilím. Obaja neskôr potvrdili, že boli šokovaní tým, aké teplé boli Zanfrettove šaty, a to i napriek tomu, že vonku mrzlo.
Tento prípad bol taký znepokojivý, že na miesto boli povolaní vojenskí policajti – karabinieri, ktorí čoskoro našli dve jasné značky v zamrznutej tráve za domom. Tieto značky mali v priemere 2,7 metra a mali tvar podkovy. Veliteľ policajnej stanice v Torriglii potvrdil, že Zanfrettu dobre pozná a vie, že by si nevymýšľal žiadne fantastické príbehy o votrelcoch z vesmíru. Samotný Zanfretta sa na druhý deň nechcel zúčastniť vyšetrovania a bol stále vydesený, no zistilo sa, že minimálne 52 ľudí z dediny videlo svetelnú žiaru, ktorá prichádzala od Righiho domu. Príbeh sa tu mohol skončiť, nebyť mnohých novinárov a zvedavcov, ktorých zaujal príbeh o UFO, obrovských mimozemských návštevníkoch a jednom vydesenom strážnikovi.
Väčšina novinárov a skeptikov samozrejme tento príbeh označila za podvrh a dokonca tvrdili, že Zanfretta si všetko vymyslel. Ľudia mu začali vyvolávať a robiť si z neho srandu. Bol tu však jeden novinár, ktorý strážnikovi uveril a skontaktoval sa s ním. Rino Di Stefano Zanfrettu podporil v tom, aby podstúpil hypnózu a dal tak do prípadu viac svetla. Strážnik nakoniec súhlasil. Sedenia sa odohrávali v Genoe pod vedením psychoterapeuta dr. Maura Morettiho. Počas hypnózy Zanfretta potvrdil, že sa stretol s desivými mimozemskými bytosťami a dodal, že bol dokonca unesený na palubu ich vesmírnej lode. Bytosti ho preniesli do akejsi teplej svietiacej miestnosti, kde ho obzreli a vypočúvali. Mimozemšťania však vraj nehovorili taliansky, ale používali zvláštne "svetielkujúce zariadenie", ktoré prekladalo to, čo hovorili. Povedali mu, že prišli z planéty "Teetonia", ktorá sa nachádza v "tretej galaxii". Čo však bolo najšokujúcejšie, strážnikovi oznámili, že "sa chcú s nami rozprávať a čoskoro sa vrátia vo väčšom počte". Pier Zanfretta však bohužiaľ ešte nemal všetko za sebou.
26. decembra, iba tri noci po hypnotických sedeniach Zanfrettu uniesli znova. Strážnik vtedy večer šiel cez tunel Bargagli, keď zrazu stratil kontrolu nad vozidlom. V panike okamžite kontaktoval ústredňu a oznámil im, že jeho vozidlo ide samo od seba a že vychádza z tunela. Pokúšal sa ešte otočiť volantom alebo zabrzdiť, no nemalo to žiaden účinok a Fiat cez hmlu pokračoval v jazde hore kopcom. Približne po míli nakoniec auto prudko zastalo a Zanfretta si udrel hlavu o volant. Vtedy celé auto i okolie zaplavilo jasné teplé svetlo. Strážnik potom už pokojnejšie oznámil do vysielačky: "Auto zastavilo. Vidím jasné svetlo. Idem von."
Podobne ako v prvom prípade, Zanfretta bol i s autom objavený asi 10 minút po jednej nadránom. Zanfretta ležal na poli neďaleko cesty a i napriek stálemu dažďu boli jeho šaty teplé a suché. Strážnik sa triasol, vydesene vzlykal a vravel: "Tvrdia, že musím ísť s nimi. A čo moje deti? Ja nechcem...ja nechcem." Znova boli na miesto povolaní karabinieri a zistilo sa, že i keď pršalo, strecha strážnikovho Fiatu je horúca, ako keby auto stálo celý deň na silnom slnku. V aute bolo vraj "horúcu ako v peci". Okolo auta sa taktiež našli veľké stopy, dlhé asi 60 cm a široké 24 cm. Tieto stopy sa stali jedným z najzaujímavejších fyzických dôkazov v histórii únosov. Zo Zanfrettovej zbrane bolo údajne 5-krát vypálené, no strážnik si nemohol spomenúť, na koho strieľal.
Po druhom únose sa zo Zanfretty stala celebrita. Rozhodol sa však znova podstúpiť hypnózu pod vedením dr. Morettiho a tentokrát malo byť sedenie verejne vysielané, aby sa potvrdilo, že Zanfretta nie je blázon. Počas tohto sedenia si v hypnóze spomenul na to, že mimozemšťania ho vyzliekli a nasadili mu akúsi helmu, ktorá mu pomohla porozumieť im, no tiež mu spôsobovala veľkú bolesť. Spomenul si tiež, že jedna bytosť mu vzala pištoľ a strieľala do "panela", zrejme v snahe vyskúšať, či pre nich ľudské zbrane predstavujú hrozbu. Toto interview sledovali tisíce ľudí, no zdalo sa skôr, že strácajú záujem a nie sú ochotní rozprávaniu strážnika uveriť. Záujem o jeho prípad postupne upadal... až kým nebol nešťastný strážnik unesený tretí raz.
30. júla 1979 sa Zanfretta pohyboval na služobnom motocykli v oblasti Quarto v Genoe, keď znova zmizol. Na scéne boli znova prví jeho kolegovia. Našli ho až po dvoch hodinách pátrania na neďalekom kopci Fasce. Miestni však tvrdili, že strážnik nešiel cestou, ktorá viedla na kopec. Pri hypnóze a s účinkami tzv. "séra pravdy", ktoré mu dal vyšetrujúci doktor, strážnik tvrdil, že ho tentokrát zo zeme vyzdvihlo akési zelené svetlo. Ani to však ešte nebolo všetko a to najhoršie ešte len malo prísť.
Asi okolo pol jedenástej večer 2. decembra 1979 Zanfretta zmizol po štvrtýkrát, keď šiel cez predmestie v Genoe. Tentokrát s ním však v aute bol i jeho spolupracovník. UFO v tvare "mraku" pritom videli i ďalšie hliadky a veliteľ Cassiba na UFO dokonca vystrelil. Potom objekt zmizol. Jeden zo strážnikov bol však zo stretnutia tak traumatizovaný, že po pár mesiacoch si vzal život strelou do hlavy. Prípad bol už tak dosť zamotaný, no stali sa ďalšie podivné veci. Keď Zanfretta zastavil 3. decembra auto na čerpacej stanici v centre mesta, začul zrazu podivný hlas, ktorý ho oslovil z tieňov. Hovorila k nemu bytosť, ktorá mala veľkú holú hlavu, kockovaný oblek a akúsi kovovú platňu na hrudi. Podobná bytosť sa však vraj objavila aj pri bizarných udalostiach v Point Pleasant pri pozorovaní Molieho muža. Táto bytosť je spájaná s pozorovaniami UFO a mužmi v čiernom a hovorí sa jej "Grinning Man", teda "Škeriaci sa muž". Jej hlas, ak to nebolo telepatické spojenie, ako opísal Zanfretta, mu nariadil, aby so svojím autom vošiel do oblaku, ktorý sa vznášal neďaleko. Strážnik tak spravil a "oblak" ho i s autom vyniesol do vesmírnej lode, kde ho znova skúmali obrovskí mimozemšťania. Strážnik si všimol akési nádoby s modrou tekutinou, v ktorých bola bytosť podobná žabe alebo plazovi. Bytosti mu povedali, že sa jedná o "ich nepriateľa z inej planéty". V ďalších nádobách Zanfretta videl akéhosi veľkého vtáka či humanoidnú bytosť, ktorú opísal ako "jaskynného muža".
Strážnik bol znova unesený 14. februára 1980, kedy ho našli v šoku a s miernym podchladením. Dedinčan žijúci neďaleko tvrdil, že videl veľký žiariaci objekt na oblohe. Pri hypnóze potom strážnik začal hovoriť neznámym jazykom a vraj "sa snažil skontaktovať s mimozemšťanmi". Zanfrettu naposledy uniesli 13. augusta 1980 a odvtedy sa s ním bytosti neskontaktovali – až donedávna, kedy vraj so strážnikom na dôchodku obnovili kontakt. I keď sa tieto správy a príbehy javia ako absurdné a prehnané, nedá sa poprieť, že prípad mal viac ako 60 svedkov a minimálne jednu obeť, ktorá si sama vzala život. Zložitý prípad je dnes jedným z najznámejších prípadov blízkych stretnutí. Máme teda čoskoro očakávať kontakt od ozrutných bytostí, ktorým padol Pier Zanfretta za obetného baránka?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára