V New Yorku je zločin na dennom poriadku a polícia má stále čo robiť, aby objasnila mnohé vraždy a napadnutia. Jeden prípad z prvej polovice 20. storočia však z bežnej rutiny značne vybočoval svojou neobvyklou povahou a zamotal hlavy mnohým vyšetrovateľom. 9. marca 1929 prišiel o život 30-ročný Isidore Fink, tichý typ, ktorý vlastnil malú práčovňu na 132nd Street. Táto štvrť sa vyznačovala častými krádežami a prepadnutiami, čo si Fink uvedomoval a okná a dvere nechával vždy pevne uzamknuté, zvlášť keď pracoval dlho do noci.
Toho osudného večera Fink pracoval ako obvykle. Asi o pol jedenástej počula žena menom Locklin Smith, ktorá bývala v tej istej budove, krik z práčovne, ktorý znel ako bitka dvoch mužov, a tak zalarmovala políciu. Stojí však za zmienku, že žena nepočula žiadne výstrely. Strážnik Albert Kattenborn bol nablízku a tak sa k práčovni dostal najskôr. Keď zaklopal na dvere, nedostal žiadnu odpoveď, no všimol si, že nad dverami je malé okienko. Dospelý muž by sa však doň nezmestil a tak strážnik požiadal okoloidúceho chlapca, aby mu pomohol. Chlapec sa svižne prestrčil úzkym oknom a zvnútra strážnikovi odomkol.
Kattenborn vstúpil dnu a vzadu našiel Finkovo telo. Bol postrelený dvakrát do hrude a raz do ľavej ruky. Plynová piecka bola však stále teplá a policajt usúdil, že Fink bol v čase útoku stále zaneprázdnený prácou. Strážnik sa porozhliadol, no nevedel nájsť žiadnu strelnú zbraň. Nenašli ju ani detektívi, ktorí na miesto činu došli onedlho. Keďže miestnosť bola zamknutá zvnútra a žiaden dospelý človek by sa von cez malé okno neprestrčil, vyšetrovatelia hneď zvažovali samovraždu. Naviac, strážnik Kattenborn sa na miesto dostavil len chvíľu nato, čo pani Smith počula výkriky a zavolala na políciu. Kde však bola zbraň, ktorou si Fink mal prestreliť ruku a hrudník?
Policajti izbu prehľadali od základov a dokonca i vytrhali podlahu a steny, no nenašli vôbec nič. Prípad stále viac pripomínal žáner detektívky, ktorý sa nazýva "záhada zamknutej izby", kde je obeť nájdená v izbe, ktorá je zamknutá zvnútra a taktiež chýba vražedná zbraň. Vyšetrovatelia sa nakoniec neisto priklonili k verzii, že vrah naozaj musel práčovňu opustiť úzkym okienkom nad dverami – čiastočne to dokazoval zlomený pánt. To by však znamenalo, že by musel byť veľmi chudý, malej, až chlapčenskej postavy. Vyvstáva však logická otázka: Kto by sa po vražde namáhal s útekom cez malé úzke okienko, keď by mohol jednoducho rýchlejšie utiecť dverami? Táto verzia bola dosť nepravdepodobná.
Iná teória hovorila o tom, že útočníkovi sa násilím nepodarilo dostať sa dnu cez dvere, a tak zvonka prestrčil ruku cez okienko a Finka z diaľky zastrelil. Tieto odhady však znova mali svoje nedostatky. Rana na Finkovej ruke naznačovala popáleniny, ktoré vzniknú pri blízkom výstrele. Súdny lekár poznamenal, že táto rana vznikla pravdepodobne pri zápase o zbraň. Fink s vrahom zrejme zápasil, no ten ho postrelil do ruky. Keď ranený muž zacúval, útočník ho strelil dvakrát do hrude. Potom tu bol ešte motív. Z práčovne nikto neukradol peniaze ani iné cennosti. Z miesta boli tiež odobrané odtlačky prstov, no všetky patrili iba samotnému Finkovi. Kto by teda chcel zavraždiť nenápadného majiteľa obyčajnej práčovne, ktorý sa staral iba o svoj obchod?
Max Schwartz, Finkov sused a domáci pán, potvrdil, že Fink nemal žiadnych nepriateľov. I napriek výpovediam susedov a potencionálnych svedkov neprinieslo vyšetrovanie nič nové a vyšetrovatelia ostali zmätení. O dva roky neskôr sa komisár Mulrooney vo vysielaní istého rádia o prípade vyjadril, že ide o "nevysvetliteľnú záhadu". Mal teda pravdu? Objavila sa ešte jedna teória, ktorá hovorila o tom, že Fink bol postrelený na ulici a do práčovne utiekol a zamkol sa pred vrahom. Lekár však tvrdil, že zranenia hrudníka by ho takmer okamžite zabili a nemal by už šancu utiecť ani o pár metrov ďalej. Prípad tak do dnešného dňa ostáva nevyriešený.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára