Jacqueline v dome bývala spolu so svojou matkou, do ktorého sa v tom čase takisto vlámal neznámy votrelec. Keď incidenty ohlásila na polícii, dom bol istý čas pod dohľadom, no nepodarilo sa chytiť nikoho podozrivého. Noc čo noc mladá žena počúvala záhadné pískanie, ktoré sa však čoskoro malo zmeniť. Jedného dňa totiž vyhlásila, že sa bude čoskoro vydávať za štátneho policajta Herberta Belsoma. Vtedy sa obyčajný hvizd zmenil na temný smútočný žalospev, sprevádzaný mrazivými stonmi. A to ešte nebolo všetko.
Onedlho sa páchateľ ohlásil aj cez telefón a začal sa vyhrážať, že ak Jacqueline svadbu nezruší, príde k nej domov a osobne ju prebodne nožom. Prípadom sa zaoberal samotný Belsom, ktorý sa, pochopiteľne, o život svojej nastávajúcej obával, no polícia často vyhlasovala, že sa zrejme jedná len o žart. Medzitým sa pod oknom mladej ženy stále ozývali žalostné popevky. K domu Cadowových sa taktiež začali hrnúť davy zvedavcov, ktoré chceli tajomný hvizd počuť na vlastné uši, či dokonca votrelca chytiť. Najpodivnejšie na celej veci však bolo, že páchateľa nikdy nikto nevidel a zdalo sa, že sa znova jedná o prípad masovej hystérie.
Rodina nemala nepriateľov a tak vyšetrovatelia usudzovali, že sa buď jedná o blázna, ktorý si z nich strieľa, alebo o blízkeho z rodiny, o ktorom vedeli iba Cadowovci. Matka Jacqueline, pani Clifford Cadow, tvrdila, že všetko sa to začalo už vo februári napodobňovaním vlčieho vytia v lesoch za ich domom, ktoré sa zmenilo na hvizd. Raz musel do domu prísť i doktor po tom, čo Jacqueline skolabovala. Ona, jej matka, matkina sestra a aj jeden reportér z New Orleans totiž naraz počuli až dvakrát za večer tajomný hvizd. Napätie v rodine sa počas mesiacov obliehania pískajúceho fantóma stupňovalo a Jacqueline bola miestami až hysterická.
Svadba sa však mala uskutočniť 1. októbra a i napriek dlhotrvajúcim obavám z neznámeho páchateľa ju nikto nechcel zrušiť. Votrelec totiž predtým vyhlásil, že sa na svadbe objaví. Keď nadišiel deň svadby a Jacquelin sa asi o pol štvrtej v miestnom kostole vydala za Herberta Belsoma, zdalo sa, že vyhrážky ostali nesplnené. Kde sa však podel neznámy agresor, ktorý sa vyhrážal vraždou? Šerif Leon Vial tvrdil, že šlo o podvod a jednalo sa iba o fingované hrozby, no to mu miestni nechceli uveriť. Neskôr výpoveď zmenil a povedal, že páchateľa odhalil, no nechcel prezradiť, o koho sa jedná. Vraj nechcel "zahanbiť" nikoho zo zúčastnených. Existoval vôbec tento "prízračný" hvízdajúci páchateľ? Prečo ho policajti, ktorí strážili dom, v čase jeho vyčíňania nikdy nepočuli? Či bol páchateľ reálny alebo vymyslený, či dokonca skutočný prízrak, po svadbe už nikdy Jacqueline neobťažoval.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára