Pôvodne bola hrobka roku 1724 postavená pre istého Jamesa Elliota, no ten tam nakoniec nebol pochovaný. Jediný, kto bol dovtedy v hrobke pochovaný, bola Thomasina Goddard, ktorú do hrobky uložili v júli 1807. Roku 1808 sa vlastníkom stal Thomas Chase, ktorý do nej vo februári pochoval svoju malú dcéru Mary, pričom dieťa bolo umiestnené v ťažkej olovenej rakve. Roku 1812 nešťastný Chase prišiel o svoju druhú dcéru, Dorcas, ktorú taktiež uložil do hrobky k svojej sestre. Krátko na to sa na večný odpočinok odobral i samotný Chase. No stalo sa niečo, čo nikto nečakal.
9. augusta 1812 bola hrobka otvorená, aby do nej uložili rakvu Thomasa Chasea. Trúchliaci však boli v šoku z nečakaného pohľadu, aký sa im po otvorení naskytol. Obe rakvy dievčat boli na iných miestach, čo jasne dokazovalo, že s nimi niekto hýbal. Truhla Mary dokonca stála opretá o zadnú stenu a bola otočená hlavou nadol. Autority usúdili, že rakvy sa stali terčom vandalov, a tak sa všetko dalo do poriadku a do hrobky bol uložený aj Thomas Chase. Nikto však nevedel vysvetliť, ako sa vandali dostali dnu cez masívne kamenné dvere, ktoré dali zabrať aj šiestim dospelým mužom naraz, a prečo by sa namáhali so zdvíhaním ťažkých olovených rakiev. Na dvere bola pre istotu umiestnená pečať, aby sa zistilo, či do hrobky niekto vstupuje nelegálne.
Podivný prípad postupne upadal do zabudnutia, no všetkému ešte ani zďaleka nebol koniec. O štyri roky neskôr umrelo ďalšie dieťa, Samuel Brewster Ames, a malo byť pochované v hrobke k ostatným. Keď však 25. septembra 1816 hrobku otvorili, znova v nej bol neporiadok. Truhly boli rozhádzané po celej miestnosti, niektoré boli doslova nahádzané na seba, no najpodivnejšie bolo, že pečať ostala neporušená. Predným vchodom teda medzitým nikto nemohol vojsť. 17. novembra toho istého roku zomrel i otec dieťaťa, Samuel Brewster, a história s rozhádzanými truhlami sa opäť raz opakovala. Hrobku dali znova do poriadku a znova ju zapečatili.
17. júla 1819 malo byť do hrobky uložené telo Thomasiny Clark, pri ktorom boli tentokrát prítomné aj autority. Na mieste sa vtedy údajne nachádzal i samotný guvernér Barbadosu, ktorý chcel byť podivnej udalosti svedkom. Prítomní hrobku znova otvárali s neblahými očakávaniami, ktoré sa zasa potvrdili. Truhly boli rozhádzané ako detská skladačka, pričom truhla Thomasiny Goddard bola vďaka nevysvetliteľným pohybom už v takom zlom stave, že sa rozpadávala. Pracovníci ju teda zviazali a opreli o stenu, ostatné rakvy vrátili na pôvodné miesta a hrobku znova zapečatili. Tentokrát však guvernér na podlahu nasypal jemnú vrstvu piesku, ktorá by odhalila potencionálnych páchateľov.
Predpokladalo sa, že do hrobky nevedie žiadna iná tajná cesta, a tak všetci očakávali, že stopy v piesku tentokrát odhalia vandalov. V apríli 1820 guvernér hrobku pre kontrolu otvoril. Pečať bola nedotknutá a vrstva piesku neporušená, no truhly boli na zdesenie všetkých znova rozhádzané po celej hrobke. Tvrdilo sa dokonca, že truhla Dorcas Chase bola čiastočne rozbitá a zvnútra trčala jej kostnatá ruka. Guvernér potom nariadil truhly vyniesť a pochovať na iných miestach na cintoríne. Odvtedy je hrobka prázdna a zdá sa, že sa v nej nedejú už žiadne podivné javy. Čo však mohlo za týmito záhrobnými javmi byť? Sú historické záznamy autentické, alebo sa behom rokov výpovede značne skreslili a príbeh je v skutočnosti iba miestnou legendou? Či je tomu tak alebo onak, Barbados dnes každoročne vďaka "príbehu o pohybujúcich sa rakvách" priťahuje stále mnoho turistov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára