Popis
Svedkovia, ktorí vraj zviera videli a prežili toto stretnutie tvrdia, že ide o mačkovitú šelmu veľkú ako dospelý somár so sivou strakatou srsťou. V Ugande miestni tvrdia, že druh tohto zvieraťa útočí vo svorkách po troch alebo štyroch (čo je pre mačkovité šelmy netypické), pričom prenasleduje ľudí, ktorí sa vydajú do pralesa.
Legendy a pozorovania
Prvá známa zmienka o tvorovi pochádza zo svahilskej vojnovej piesne z roku 1150. Britský spisovateľ Edward Steere sa vo svojej knihe z roku 1870 "Swahili Tales" o šelme vyjadruje pod pojmom "Nunda – požierač ľudí". Steere v príbehu píše, že Nunda vyrástla v domove sultána Majnúna ako obyčajná mačka, kde však postupne lovila stále väčšiu a väčšiu korisť. Sultán však odmietal rady ostatných, aby mačku utratil, pretože tvrdil, že vlastní mačku aj jej korisť. Mačka totiž najprv zabíjala prepelice, potom ovce, kone, kozy a dokonca i ťavy. Názor zmenil až potom, čo šelma zabila troch jeho synov, pričom vyhlásil :"Už to viac nie je mačka, je to Nunda." Sultánov najmladší syn nakoniec na dravca usporiadal lov, pričom sa im ho podarilo zabiť. Zatiaľ čo v knihe sa príbeh končí šťastne, príbehy domorodcov hovoria o niečom inom.
Kapitán William Hitchens, úradník v meste Lindi v Tanzánii, roku 1937 publikoval článok o podivnom zvierati, v ktorom opisoval svoju skúsenosť. Roku 1922 údajne Mngwa zabila v Lindi dvoch miestnych strážnikov a potom sa presunula do neďalekých rybárskych dedín, kde útočila na dedinčanov. Prvá obeť v Lindi vraj po smrteľnou útoku v zovretej pästi držala chumáč sivých chlpov, ktoré zrejme zvieraťu vytrhla pri zúfalom boji o život. Hitchens vylúčil, že by sa mohlo jednať o levy, keďže tie sa k mestu už dávno nepriblížili, a hlavne preto, že svedkovia prvého útoku zviera opísali ako "obrovskú škvrnitú mačku" veľkosti somára.
Útoky z roku 1922 však ustali tak náhle, ako aj začali, no pokračovali onedlho v 30. rokoch v inej prímorskej dedine. Hitchens v roku 1937 píše: "Nedávno ku mne doviezli miestneho muža na nosidlách, ktorý bol strašne dokaličený akýmsi netvorom. Tvrdil, že to bola Mngwa, a keďže sa jednalo o skúseného lovca, ktorý so mnou a inými bielymi mužmi často stopoval levy, leopardy a iných "zabijakov", prečo by sme si mali myslieť, že si v tomto prípade zviera pomýlil s levom alebo leopardom? Klamstvom nemal čo získať, naopak, jeho obživa v roli lovca závisela na pravdovravnosti a spoľahlivosti."
Hitchens tiež poznamenal, že v svahilských loveckých piesňach sa spomínajú tri rozdielne šelmy – lev (simba), leopard (nsui), a mngwa – jasne poukazujúc na to, že domorodci sú si vedomí rozdielov medzi týmito veľkými mäsožravcami. Profesionálny lovec Patrick Bowen opisuje svoj lov na Mngwu spisovateľovi Fraknkovi Laneovi roku 1954. Bowen stopu zvieraťa sledoval od jednej odľahlej dediny po tom, čo dravec odvliekol jedného chlapca. Uviedol, že stopa zvieraťa pripomínala leopardie tlapy, no tie boli veľké ako levie. Pri prenasledovaní Bowen údajne našiel i chlpy na plote, kde sa zviera pokúšalo prejsť cez dedinské opevnenie, pričom bolo vidieť, že srsť je fľakatá alebo pruhovaná a odlišuje sa od leoparda.
Doktor Bernard Heuvelmans naznačil, že Mngwa môže byť netypicky zafarbeným exemplárom niektorého známeho mačacieho druhu alebo väčším poddruhom africkej mačky zlatej (felis aurata). Tento druh mačiek je však oveľa menšieho vzrastu než Mngwa či Nunda, ktorú opisujú svedkovia. Najdlhšia mačka zlatá totiž meria niečo cez 1,2 metra i s chvostom a neexistujú žiadne záznamy o útokoch a požieraní ľudí. Doktor Karl Shuker ako vysvetlenie navrhol ďalšiu šelmu, Panthera crassidens, mačku veľkosti leva, ktorá žila v Afrike v pravekom pliocéne a pleistocéne. O tomto druhu sa však toho veľa nevie a považuje sa už za dávno vyhynutú formu primitívneho leoparda. Je možné, že by praveké šelmy v Afrike prežili do dnešných dní?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára