Podľa viacerých hlásení ľudia začali vídať "človeka", ktorý dlhými skokmi preskakoval ulice, idúce vlaky a dokonca vraj i najširšiu časť vltavského riečiska. Pérák sa však potom rovnako rýchlo strácal v noci s podivným škrekľavým smiechom. V meste sa onedlho na to začali objavovať "graffitti" namierené proti nacistom, a to zväčša na miestach, ktoré boli dobre viditeľné, no zjavne bežným človekom nedosiahnuteľné. Ľudia tieto odkazy pripisovali Pérákovi, no i napriek tomu sa stretnutiu so skákajúcim fantómom snažili vyhnúť. Pracovníci tovární odmietali pracovať v noci, čím sa značne znížila výroba munície pre nemecké jednotky.
S narastajúcou paranojou a podozreniami, ktoré sa objavovali v médiách, sa nakoniec z povedačiek z Péráka stal symbol českého odporu a sabotáže proti nacistickému režimu. Správy o záhadnom hrdinovi sa tak rýchlo šírili aj do okolitých miest a dedín a bola im pripisovaná značná dôležitosť. Mnohí si však mysleli, že historky o Pérákovi boli iba manifestáciou strachu českých občanov z nacistických okupantov, teda že išlo iba o produkt kolektívnej predstavivosti. Iní však verili, že ide o skutočnú osobu, zrejme o skúseného akrobata s vlasteneckými pohnútkami, o britského či amerického agenta, či dokonca o ducha.
Krátko po oslobodení Prahy ruskými vojskami roku 1945 sa českí karikaturisti Jiří Brdečka a Jiří Trnka rozhodli spraviť 14-minútový animovaný film "Pérák a SS", kde fantóma zobrazujú ako šibalského hrdinu odetého v čiernom kominárskom oblečení a s pružinami na nohách, ktorý sa smelo púšťa do boja s nacistami. Nasledoval taktiež úspešný kreslený novinový seriál s názvom "Pérákovy další osudy", a aj keď sa s nastupujúcim komunizmom o Pérákovi hovorilo stále menej, po páde režimu sa tento superhrdina znova dostal do povedomia a dodnes je stále zakorenený v českom folklóre a predstavuje jednu z najznámejších mestských legiend Prahy.
V tej istej dobe sa však v Prahe objavil ďalší fantóm, ktorý dostal meno Žiletkář. Tento démonický útočník však mal vraj temnejšie úmysly a ženám často rozrezával šaty žiletkami, ktoré mal pripevnené na prstoch. Po vojne však tento fantóm akosi splynul s legendou o Pérákovi a niektorí verili, že obe postavy predstavujú jednu. Kým alebo čím však v skutočnosti záhadný Pérák bol? Nedá sa nevšimnúť si až zarážajúcu podobu so slávnym Skákajúcim Jackom, ktorý mátal Anglicko už oveľa skôr, a taktiež sa pohyboval skokmi a bol odetý v podivnom obleku. Podľa niektorých správ mal Pérák svietiace červené oči, čo niektorých vedie k špekuláciám o tom, že by sa mohlo jednať o Molieho muža, známeho v 60-tych rokoch v USA. Molí muž sa však nepohyboval skokmi, ale lietaním. Pérák zjavne zapadá do kategórie takzvaných "fantómových útočníkov", akým bol napríklad Šialený plynár z Mattoonu. Pri týchto prípadoch sa však najskôr jedná o masovú hystériu, kedy si ľudia v dusnej atmosfére vojny vymyslia superhrdinu, ktorý ich zachráni. To, či Pérák skutočne existoval, alebo sa jednalo len o produkt fantázie ľudí žijúcich v strachu z nacistov, sa zjavne už nedozvieme, jedine ak by sa tajomný hrdina rozhodol niekedy vrátiť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára