Prekliata loď Scharnhorst

Lode, o ktorých sa vravelo, že prinášajú smolu, sa v námorníckom folklóre objavujú už od dôb vikingov. V dávnej minulosti povery neboli ničím neobvyklým, no aj v súčasnej dobe, keď je už plavba omnoho bezpečnejšia, sa podobné príbehy o prekliatych lodiach stále objavujú. Podobný príbeh sa viaže k nacistickému krížniku Scharnhorst, o ktorom by sa po všetkých podivných udalostiach dalo povedať, že doslova prinášal nešťastie a skazu.

Krížnik Scharnhorst bol spustený na vodu roku 1936. Nepochopiteľné udalosti sa však k plavidlu viazali už predtým. Z neznámych príčin sa z polovice nedostavaná loď v doku prevrátila a zabila 60 robotníkov a zranila 110 ďalších. Pri spustení na vodu došlo k ďalšiemu úmrtiu, ktorého svedkom bol sám Adolf Hitler. Loď sa náhle uvoľnila z 18 centimetrov silného oceľového lana a narazila do dvoch ďalších plavidiel. Hitler počítal s tým, že Scharnhorst bude ako jedna z najrýchlejších a najlepšie vyzbrojených lodí veľkým prínosom k jeho vojnovým plánom, no skutočnosť bola iná.

O tri roky neskôr, počas stretnutia s nepriateľom pri meste Gdansk, explodovala predná veža lodného dela a zabila 9 mužov a ďalších 12 zranila. Na druhý deň sa pokazil prívod vzduchu v druhej prednej veži, čo malo za následok 12 udusených. Behom svojej krátkej kariéry sa loď Scharnhorst zúčastnila niekoľkých bitiek s britskými jednotkami, ale aj napriek svojej palebnej sile sa jej nepodarilo potopiť ani jednu nepriateľskú loď. Rok od svojho spustenia na vodu bol krížnik nasadený na ostreľovanie Osla. Hneď na začiatku však loď zasiahol nórsky delostrelecký granát a poškodil riadiaci mechanizmus, na čo sa Scharnhorst musela stiahnuť. Pri ústupe sa jednotky vydali k ústiu rieky Labe, no tam sa zrazili s nemeckým parníkom Bremen, ktorý následne uviazol v bahne a bol rýchlo dobitý britskými bombardérmi.

Mierne povedané, táto loď mala nešťastný život. Posádka po poslednej nehode začala otvorene hovoriť o smole, ktorá loď sprevádza, no to najhoršie malo ešte len prísť. Keď sa loď o niekoľko mesiacov vracala do boja, jednotky si nevšimli, že sa k nim v tme približuje pokazený britský hliadkovací čln. Kapitán britskej lode si rýchlo uvedomil, že ide o nepriateľa, a spustil poplach. Krátko na to sa k nič netušiacej koristi v podobe lode Scharnhorst blížila britská vojnová flotila. S vylepšenou palebnou silou mala nacistická loď prenasledovateľom nahnať strach, no kapitán sa rozhodol, že sa dajú na ústup.

S prichádzajúcim svitaním však Scharnhorst dostala pod hladinou fatálny zásah a začala naberať vodu. Predstavovala tak pre nepriateľov ľahký cieľ. Onedlho loď zasiahlo viacero torpéd do strednej časti trupu. Sklad munície začal horieť a krátko na to sa celá loď ocitla v plameňoch. Pri Severnom myse Nórska sa nakoniec pýcha Hitlerovho námorníctva potopila. Z 1460 mužov na palube ich prežilo iba 36 a okrem dvoch všetci padli do zajatia. Týchto dvoch námorníkov však smola prenasledovala aj po opustení lode. Keď sa vraj dostali na kuse dreva na nórske pobrežie a uverili, že sú zachránení, čakala ich absurdná smrť. Chceli si uvariť teplý nápoj a použili k tomu olejový ohrievač, ktorý zachránili z potápajúcej sa lode. Ohrievač však náhle explodoval a smrteľne oboch mužov zasiahol priamo do tváre. Až potom bolo prekliatie lode Scharnhorst spečatené.