Pán Zozzaby
Na začiatku 20. storočia pôsobil v cirkusoch klaun a akrobat menom Frederik Zozzaby (pravé meno nie je známe), pôvodom z Československa. Zozzaby od dvadsiatych rokov vytupoval v anglickom Liverpoole a jeho charakteristickou črtou bol prirodzene veľký nos, ktorý si väčšinou farbil na červeno. Podľa záznamov však Zozzaby nebol typickým veselým klaunom. Trpel totiž zhoršujúcimi sa depresiami a bol závislý od alkoholu a drog. Jeho stav ho nakoniec dohnal k poslednému kroku, kedy si úspešne vzal život vo svojom dome v Liverpoole. A práve tento dom sa vraj neskôr stal miestom desivých stretnutí s údajným duchom nešťastného klauna.
Niekedy v decembri roku 2002 spali 13-ročný Thomas a jeho 10-ročný brat Aaron vo svojej izbe v dome, kde dávno predtým býval Zozzaby. Uprostred noci ich však odrazu prebudil mrazivý smiech, ktorý sa ozýval z kúta izby. Obaja si všimli, že v ich izbe stojí postava v klaunských šatách, so špicatou čiapkou na hlave a bielou tvárou, ktorej dominoval veľký červený nos. Prízrak vraj namiesto očí mal iba prázdne jamky podobné holej lebke a svetielkoval zelenou žiarou. Prízračný klaun sa smial bez prestania a jednou rukou ukazoval na vydesených chlapcov. V tom čase sa v izbe tiež vznášal nezvyčajný zápach, čo neskôr potvrdili aj ďalší svedkovia. Chlapci nakoniec v panike vybehli z izby za svojimi rodičmi, pričom klaun im chcel zatarasiť cestu vo dverách.
Keď do izby dorazili rodičia, prízrak bol preč, no všetci cítili podivný zápach, ktorý neskôr prirovnali k zápachu balzamovacej tekutiny. Chlapci po tomto zážitku prirodzene odmietli v izbe spať po dobu niekoľkých týždňov. Niekedy v januári nasledujúceho roku do domu prišiel na návštevu 4-ročný bratranec menom Adam, ktorému samozrejme nikto o prízračnom klaunovi nepovedal. Keď boli bratia u starej mamy, malý Adam spal v ich izbe. Jedného rána však svojej tete – matke Thomasa a Aarona – povedal, že sa v noci zhováral "so smiešnym pánom menom Zozzaby". Adam vraj nočného návštevníka nakreslil, pričom na obrázku znázornil klauna s červeným nosom.
Záhada sa ešte prehĺbila, keď sa po správach o "klaunovi zo záhrobia" rodine ozval muž, ktorý v tom istom dome žil niekedy v 50. rokoch. Jeho zážitok sa totiž navlas podobal stretnutiu, ktoré opísali Thomas a Aaron, keď ho jednej noci prebudil smiech a cestu z izby sa mu snažil zablokovať groteskne vyzerajúci prízrak klauna. A čo zápach balzamujúcej tekutiny? Ten istý človek údajne neskôr navštívil svojho otca, ktorý zomrel a bol vystavený v otvorenej rakve. Z tela nebožtíka bolo cítiť balzamovaciu tekutinu. Mal tento zápach dopad na udalosti, ktoré sa odohrali roku 2002? Aká je však spojitosť s prízračným klaunom? Niekde sa dokonca uvádza, že Zozzaby nespáchal samovraždu vo svojom dome, ale v ústave pre psychicky chorých, a tak sa tento príbeh nedá overiť. Pre mnohých, ktorí majú z klaunov fóbiu, je však stále táto historka nadmieru desivá.
Harlekýn
Ďalší bizarný príbeh zahŕňa istého Dana Mitchella z južného Wisconsinu, ktorého zážitky z detstva pripomínajú nočnú moru. Keď mal Dan asi 5 rokov, začala ho údajne navštevovať bytosť, ktorej dal meno Harlekýn. Tento klaun mu po nociach vraj rozprával príbehy, tancoval a robil divadielko ako typický klaun pre deti. Harlekýn bol chudej postavy a podľa Danových slov pôsobil "obojpohlavne". Mal veľké oči a stále keď sa zjavil, nasledovala ho vôňa letného dažďa. Keď Dan o podivnom Harlekýnovi rozprával svojej matke, nikdy mu neverila. V dome, kde rodina bývala, sa však už predtým údajne odohrávali podivné veci, keď napríklad jedného večera roku 1981 rodina sedela za stolom, zhora sa ozývali kroky a podivné hlasy. Dan si spomína, ako bol jeho otec z týchto javov rozčúlený a ako sa všetci vyľakali. Aj jeho matka potvrdila, že kedysi v dome počula hlasy iných ľudí a zdalo sa jej, že sa po chodbách či v garáži potulujú cudzí ľudia.
Čím bol Dan starší, tým menej ho podivný Harlekým navštevoval. Napriek tomu však bytosť o sebe dávala vedieť tajomnými spôsobmi. Roku 1991, kedy mal už Dan 15 rokov, ho jeho otec viezol autom z lesnej chaty, ktorá patrila rodine. Keď schádzali dolu strmým kopcom, všimli si obaja v diaľke zvláštnu postavu, ktorá po štrkovej ceste tlačila detský kočík. V tom čase bolo asi pol desiatej večer a v lesoch bola nepreniknuteľná tma. Postava si vraj ukrývala tvár a po chvíli zmizla v diaľke. Dan aj jeho otec boli z tohto stretnutia rozrušení, no nechceli sa o veci baviť. Prípad Dana Mitchella však nie je ojedinelý. Istá Karen Davis v detstve zažívala podobné stretnutia s bytosťou podobnou klaunovi.
Keď mala Karen asi 5 alebo 6 rokov, v noci ju navštevovala biela bytosť s dlhými tenkými končatinami a veľkými očami, ktorá s ňou komunikovala, i keď v podstate nerozprávala. Karen, podobne ako Dan, však pri týchto stretnutiach nezažívala strach, iba akýsi pocit v zmysle "už je zas tu". Mnohí bohovia starých civilizácií sa v skutočnosti s popisom Harlekýna zhodujú. Je možné, že ide o akýchsi zvestovateľov, ktorí malým deťom predávajú posolstvá? Alebo ide v prípade Karen o mimozemšťana, na ktorého by sedel popis chudej bytosti so svetlou kožou a veľkými očami, ktorá komunikuje telepaticky? Na tieto úvahy stále neexistujú žiadne racionálne odpovede ani vysvetlenia a prípady prízračných klaunov a harlekýnov ostávajú stále záhadou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára