Muž spočiatku veril, že za všetkým stojí len istý druh vtáka a udalostiam neprikladal väčšiu dôležitosť. O niekoľko pokojných týždňov sa však musel vydať na dvojdňovú pracovnú cestu. Po príchode späť však svoju manželku znova našiel celú vydesenú, ešte väčšmi ako naposledy, pričom išlo o vyrovnanú a rozumnú ženu. Tá znova tvrdila, že z jazierka sa po nociach ozýva hlasný nárek, z ktorého tuhne krv v žilách. Tentokrát jej muž uveril a obaja sa radšej z chatky nadobro odsťahovali. Predtým však ešte stihol svojich kolegov z neďalekej stanice na celú vec upozorniť. Jeho kolegovia však boli skeptickí a historky o strašidlách odmietali. Rozhodli sa teda, že si pri jazierku rozložia tábor a ostanú na noc hliadkovať. Bolo už po polnoci a jediný zvuk, ktorý ich na ich vlastné pobavenie vystrašil, bolo bučanie býka. Krátko na to muži zaspali, avšak nie na dlho. Z pokojného spánku ich náhle prerušil ohlušujúci nárek, ktorý sa stupňoval s každým výkrikom. Desivý zvuk sa pritom ozýval priamo z malého jazierka. Muži si chytro zbalili veci a uháňali preč.
Nebolo to však v roku 1947, kedy sa strašidelné zvuky z jazierka Wilga ozvali prvýkrát. Kontroverzné otázky toto miesto vyvolávalo už v 19. storočí. Krátko pred rokom 1900 už koloval príbeh o dvoch mužoch, ktorí taktiež nocovali pri jazierku a počuli stupňujúce sa náreky, ktoré dokonca ani nezneli ľudsky, ale takmer pekelne. Muži vtedy vraj boli zvukmi doslova ohlušení, no nevládali sa od strachu ani pohnúť. Na ich šťastie však vtedy zvuky postupne slabli, zmenili sa len na tiché stony, až zanikli úplne. Po tejto príhode sa obidvaja samozrejme rýchlo pozbierali, vysadli na kone a odcválali do nočnej krajiny. Po tom, čo svoju príhodu vyrozprávali iným, zistilo sa, že samotní domorodci miesto dobre poznajú a snažia sa mu vyhýbať. Jazierku sa vraj v strachu dlho vyhýbali aj kone či dobytok pastierov.
Niektorí miestni tvrdili, že zvuky sú pre nich dobre známe, a pre jazierko Wilga dokonca "typické". Tak ako pri mnohých folklórnych príbehoch, aj pri tomto sa časom vynorilo mnoho teórií, odkiaľ vlastne prízračné zvuky pochádzajú. Jedným z najznámejších vysvetlení je príbeh o tulákovi, ktorý sa zbláznil po tom, čo vypil niekoľko pohárov miestneho alkoholu, a následne si podrezal hrdlo pod jedným stromom na brehu jazierka. Podobná historka zas hovorí o tulákovi, ktorý naopak zomrel od smädu a jeho nočné výkriky sa ozývajú na míle do všetkých strán. Ďalší príbeh hovorí o chlapcovi, ktorého našli na brehoch roztrhaného divými prasatami. Náreky vraj teda pochádzajú z jeho volania o pomoc. Taktiež sa hovorilo o miestnom pastierovi, ktorého zavraždila skupinka černochov a jeho telo potom hodili do vody.
Nie každý je však, samozrejme, ochotný uveriť historkám o rôznych duchoch. Odborníci tieto zvuky pripisujú druhu väčšej sovy, ktorá je údajne schopná vydávať veľmi hlasné škriekanie. Je však sova schopná desiť počas mnohých rokov viacerých ľudí na pokraj nervového zrútenia, najmä tých, ktorí v buši žili celý svoj život? Iné názory hovoria aj o prírodnej aktivite. Pod jazierkom sa totiž môže podľa odhadov iných nachádzať žľab, ktorým voda odteká a tým potom môžu vznikať aj podivné zvuky znásobené nocou a ľudskou fantáziou. Napriek viacerým výskumom, ktoré v oblasti prebehli, sa však žiadna z týchto teórií nepotvrdila a desivé zvuky z jazierka Wilga naďalej ostávajú nevysvetlené.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára