Prekliaty piknikový stôl a duchovia Griffith Parku

Griffith Park, nachádzajúci sa v Los Angeles, je s rozlohou cez 4000 akrov jedným z najväčších parkov Severnej Ameriky. Turisti môžu vidieť hvezdáreň, kedysi preslávenú ZOO či legendárny nápis "Hollywood". Na druhej strane sa o ňom hovorí aj v spojení s viacerými nešťastnými duchmi, kliatbami či dokonca podivnými humanoidnými bytosťami.

Pre paranormálnych nadšencov a vyšetrovateľov je Griffith Park veľkým lákadlom. Miesto má značne temnú históriu plnú násilností, samovrážd či smrteľných nehôd a je vraj plné aktívnej energie z onoho sveta. Záznamy o rôznych duchoch sa tu rátajú na desiatky a je takmer nemožné mať o nich prehľad. Jedným z najznámejších duchov je Don Antonio Feliz, niekdajší vlastník pozemku. Jeho neter Dona Petranilla bola po jeho smrti podvedená a prišla o veľké dedičstvo, čo ju dohnalo k chudobe. Na pozemok tak uvalila kliatbu, ktorá neskôr zasiahla každého nastávajúceho majiteľa pozemku.

Ducha Feliza aj Petranilly už počas rokov videlo mnoho svedkov, pričom najznámejší bol prípad, kedy sa Don Antonio na svojom prízračnom koňovi rozbehol na skupinku podnikateľov, ktorí si v parku užívali popoludňajšiu pauzu. Ďalší známy prízrak patrí Griffith J. Griffith, dievčaťu, ktoré podľa príbehov rodičia zanechali v parku napospas osudu. Jej duch je vraj častým návštevníkom na jednej z najobľúbenejších atrakcií v parku - na kolotoči. Jedným zo známejších duchov je aj prízrak Peg Entwistle, neúspešnej herečky, ktorá v roku 1932 skočila z hollywoodskeho nápisu.

                                    

Jedným z najaktívnejších miest a predmetom mnohých bizarných historiek je neobvykle piknikový stôl s označením #29. V roku 1976 sa tam totiž odohrala tragédia, následky ktorej sa prejavujú dodnes. 31. októbra 1976 sa 22-ročný Rand Garrett a 20- ročná Nancy Jeanson vybrali do parku, aby si na tomto piknikovom stole užili mladých radovánok. Hollywoodsky párik si však vybral najhoršie miesto. Počas chvíľ spoločnej radosti na nich totiž bez varovania spadol strom, ktorý oboch usmrtil. Ich popol bol po tragédii rozprášený na stôl a v jeho okolí, kde obaja zomreli. Aj napriek tomu, že odvtedy prešlo mnoho rokov a ich popol vietor dávno rozvial, strašidelné spomienky tejto udalosti sa prejavujú stále - zvlášť na výročie tragédie.

Asi najpodivnejším aspektom je, že prekliaty strom sa nikomu ešte nepodarilo odstrániť a dokonca od tej doby neprejavil žiadne známky odumretia. Pracovníci, ktorí sa mali o rozrezanie stromu postarať, hlásili, že ich od práce odrádza akási nevysvetliteľná sila. Prvý pracovník menom Morris Carl hlásil, že keď naštartoval svoju pílu, okamžite pocítil nevysvetliteľné zimomriavky na celom tele a počul hlasy a náreky, aj keď navôkol nebol nikto. Keď si do auta zašiel pre bundu, strom sa údajne začal silne natriasať a odrážať od stola. Carl počul, ako mu ktosi do ucha zašepkal: "nechajte nás na pokoji". Vydesený muž nakoniec naskočil do auta, no motor nešiel naštartovať. Na zahmlenom okne sa mu potom vraj objavil prízračný odkaz: "nabudúce zomrieš ty".

Carl svojmu nadriadenému Dennisovi Higgsovi príbeh povedal, no ten mu vôbec neveril. Stavil sa o 500 dolárov, že strom zreže a to dokonca po zotmení. Veci sa však vyvinuli úplne inak. Higgsovo telo našli pri stole nasledujúceho dňa. Jeho píla ležala vedľa, zohnutá neznámou silou. Koroner určil príčinu smrti ako infarkt, no svedkovia, ktorí jeho telo videli, vraveli o vydesenom výraze a vlasoch, ktoré mu za noc zosiveli. Vyšetrovanie však zistilo, že Higgsa niekto ťahal po zemi smerom k stolu, keďže mal zranené nechty ako následok snahy o vzdor. Odvtedy sa stolu so zvaleným stromom radšej vyhýba každý, kto by sa chcel pokúsiť odstrániť ho, a miesto činu ostáva dodnes nedotknuté. Zamestnanci parku taktiež pravidelne počuli stony či šepkajúce hlasy v blízkosti stola. Návštevníci, ktorí sa odvážili so stromom manipulovať, dostali jasné varovanie v podobe fyzických útokov od neviditeľných rúk, či počuli hrozivý smiech a krik.

Nie sú to však len duchárske príbehy, ktorými Griffith Park každú noc ožíva. Objavujú sa aj príbehy o vyznávačoch diabla a ich zvieracích obetách. Hovorilo sa aj o strašidelnej bytosti s veľkými čiernymi očami a bledou kožou, ktorá sa zakráda po parku obrovskými krokmi a svojou vysokou chudou postavou pripomína skôr mimozemského tvora. Či sú však tieto historky založené na skutočnosti, alebo sa jedná len o moderný folklór a miestne legendy, to sa dozvedia iba tí, ktorí Griffith Park navštívia osobne.