Tento podivný príbeh sa začal, keď bol strážnik Alex Deeprose povolaný skontrolovať zanedbaný viktoriánsky cintorín s názvom Southern Necropolis, ktorý sa nachádza na ulici Caledonia Road. Niektorí ľudia totiž nahlásili výtržnosti, keď videli, ako sa na cintorín nahrnula veľká skupina detí a mladistvých. Deeprose na miesto dorazil neskoro popoludní s cieľom rozohnať skupinu detí, ktoré sa zrejme nudia, a tak sa túlajú po okolí a robia rozruch. Strážnik však ostal prekvapený, keď sa na cintoríne stretol s početným davom malých Van Helsingov, ktorí so sebou mali ostré drevené kolíky a dokonca aj kuchynské nože. Deti policajtovi oznámili, že sú na love, a to konkrétne na love dva metre vysokého upíra s kovovými zubami, ktorý sa vraj živí miestnymi deťmi.
Udivený strážnik spočiatku nevedel, čo si má s takým veľkým davom počať. Chlapci mu totiž odušu vysvetľovali, že po ihriskách a uliciach sa zakráda démonická bytosť, ktorá vraj sídli na cintoríne Southern Necropolis. Jeden miestny, Tam Smith, si pamätá na celú udalosť: "Vtedy som mal asi sedem rokov. Sedeli sme v Station cafe, keď niekto prišiel a povedal, že cintorínom sa zakráda upír. Videli sme dym a červené svetlo z oceliarne, a v ňom mnoho postáv, ktoré chodili hore-dolu. Toto trvalo hodiny." Naproti tomu Ronnie Sanderson, 8-ročný v tej dobe, bol priamo v dave detí. Spomína však, že vtedy sám presne nevedel, za čím sa všetci vlastne ženú: "Všetko to začalo poobede po škole, keď ktosi vyhlásil, že sa ide na lov upíra. O tretej sa škola vyprázdnila a na ihrisku sa zhromaždila veľká skupina."
Strážnik Deeprose nakoniec deti presvedčil, že žiaden upír na cintoríne nie je, a tak sa mu podarilo celý dav rozpustiť. Masovej hystérii však ešte nebol koniec. Nasledujúceho dňa sa hneď po zotmení znova zišla skupina mladistvých, ktorí šli prečesávať cintorín Southern Necropolis. Nasledujúce dňa znova a znova. Krátko na to sa už historky o predátorovi s kovovými zubami rozšírili do ďalších častí mesta, a strach začal opantávať už aj dospelých, prevažne rodičov miestnych detí. Mnohých z nich musel potom sám Deeprose ubezpečovať, že neexistujú žiadne reálne podnety k ich panike. Veci dosiahli úplný vrchol až po tom, čo sa príbeh o upírovi dostal do novín. Viacerí jedinci potom tento príbeh totiž prerozprávaním značne prikrášlili, často do desivej podoby.
V centre záujmu sa nakoniec ocitla aj istá stará žena, ktorú prezývali Tin Lizzie a ktorá sa niekedy zakrádala po cintoríne s košíkom plným mačiek. Niektoré deti potom túto starenu spájali s údajným upírom. Historici však tvrdili, že v tej dobe neboli v Glasgow nahlásené žiadne nezvestné deti, no ani to nezabránilo mladým aj starším zvedavcom, aby sa na cintorín nehrnuli v nádeji, že sa im povestného netvora podarí zazrieť. Mnoho rodičov však už nemohlo zniesť tieto nepodložené historky a večerné "výpravy" svojich detí a mnohých ďalších ľudí, a tak nakoniec našli vinníka, alebo skôr obetného baránka - komiksy. Niektorí sa teda domnievali, že za celým príbehom sa neskrýva nič iné ako americké komiksy plné vymyslených hrdinov a zloduchov.
Istý americký psychiater menom Charles Wertham, ktorý značne kritizoval vplyv komiksov na deti a mládež, s týmito tvrdeniami otvorene súhlasil.Vyhlasoval totiž, že mnoho mladých delikventov, ktorých mal počas svojej kariéry na starosti, bolo ovplyvňovaných komiksami. V tej dobe sa však v komiksoch príliš neobjavovali postavy podobné upírom, ktoré spomínali deti v Glasgow. Viacero vydavateľov, ktorí vydávali hororovo orientované komiksy, však už v roku 1955 boli donútení zrušiť vydania niektorých príbehov, za čím v značnej miere stála aj hystéria z Gorbals. Veci dokonca zašli tak ďaleko, že dokument Dolnej snemovne toho roku zakázal dovoz amerických komiksov do Veľkej Británie.
Nie všetci však boli presvedčení, že za upírskou mániou v Gorbals stáli iba komiksy alebo hororové filmy. Niektorí totiž videli istú spojitosť s Bibliou. V Knihe proroka Daniela sa totiž v siedmej kapitole a siedmom odstavci píše: "Potom som videl v nočných videniach štvrté zviera, hrozné, strašné a nadmieru mocné; malo veľké železné zuby, žralo a drúzgalo, ostatok však pošliapalo nohami." Iní sa taktiež domnievali, že legendy o upírovi sa vlastne týkajú istej Jenny, ktorá mala kedysi podstúpiť dentálny zákrok, ktorý sa však úplne nevydaril a v ústach jej ostali niektoré kovové časti. Tak sa Jenny behom rokov pre miestne deti stala akýmsi strašidlom. Čo však skutočne stálo za masovou hystériou malých lovcov upírov? Bol to nejaký skutočný prízrak, či šlo len o prehnanú predstavivosť? Šialenstvo ohľadom upíra z Gorbals postupne vymizlo, no v mestských častiach Glasgow je tento príbeh známy dodnes, čo dokladajú aj viaceré graffiti a zmienky.
Partia chlapcov na cintoríne Southern Necropolis
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára