Budova, ktorá v dedine stojí hneď na zákrute, bola na prvý pohľad stále len obyčajným rodinným domom. Už dávnejšie v ňom žila istá rodina, ktorá však mala nejaké psychické problémy. Tá z neho spravila malý hostinec, čím sa začala desivá etapa podobná príbehom Edgara Allana Poea. Keďže dom stál na frekventovanej ceste, pútnici sa v ňom často zastavovali a rodina ich pozývala dnu. Majetok a cennosti návštevníkov boli následne ukladané to špeciálnej miestnosti, ktorá bola dostupná tajnou chodbičkou. Nič netušiaci hostia však nemohli vedieť, že to bude ich posledná noc v akomkoľvek lokále.
Niekde sa uvádza, že rodina hostí zabíjala tak, že na nich v noci spustila pohyblivý strop, čo ich udusilo, inde zas, že na nich hádzali ťažký nábytok a ubíjali na smrť. Akokoľvek to už bolo, v dome vraj prišlo o život mnoho ľudí, no presné číslo sa nevie. Telá boli nakoniec pochované na dvore v masovom hrobe. Toto vyčíňanie vražednej rodiny bolo však nakoniec odhalené, po čom boli všetci odsúdení a popravení. Dom hrôzy tak ostal chátrať a miestni si rozprávali, že je prekliaty. Najbližšími obyvateľmi sa stala istá rodina, ktorá si v ňom počas bombardovania nacistami ku koncu druhej svetovej vojny našla útočisko. Tá krátko na to hlásila javy ako samovoľný pohyb dverí či iných predmetov v dome, a desivé zvuky, ktoré sa ozývali na záhrade.
V jednom prípade za touto rodinou v noci dokonca prišlo akési dievča v bielych šatách, ktoré tvrdilo, že hľadá svojho priateľa. Postava sa však v momente rozplynula a ostal po nej len závan ruží. To už rodine stačilo, a tak sa z domu radšej odsťahovali. Od 50-tych rokov sa potom dom mal renovovať. Kedysi v tej dobe však na záhrade bolo objavené zakopané ďalšie telo vo vreci. Neskôr sa dom stal obľúbeným miestom pre zvedavcov a lovcov duchov. Nedávno dokonca jeden z nich vyhlásil, ako videl podivný hmlistý tvar, ktorý šiel po ceste neďaleko miesta, kde práve stál.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára