Miestne legendy spomínajú rôzne temné príbehy, vrátane okultných rituálov, ktoré sa tam diali a ktoré do oblasti vpustili akési neľudské démonické bytosti, či mnohých úmrtiach, po ktorých stále lesmi blúdia prízraky mŕtvych. Originálny názov cesty je Lawler Ford Road a jej dĺžka je približne 2 míle. Lemujú ju dubové lesy a kopce, ktoré však najmä po zotmení naberajú záhadný charakter. História tohto miesta siaha až k pôvodným indiánskym kmeňom, ktoré ním prechádzali a ostávali v okolí rieky Meramac River. Indiáni cestu využívali nielen na prepravu, ale aj zhotovovanie nástrojov a rôznych zbraní, a tak pre nich predstavovali významné stanovisko.
Kedysi v polovici 19. storočia bola dokončená železnica smerujúca zo St. Louis k Pacifiku. V roku 1876 však miesto zasiahla tragédia, kedy ženu menom Della Hamilton, manželku zmierovacieho sudcu, zrazil a usmrtil vlak. V 20. storočí potom hlavne v okolí oblasti Glencoe začali vznikať stavby, prevažne letné domy a kluby. Mnohé z nich však boli v 90-tych rokoch zničené veľkými povodňami. Úmrtí v tejto oblasti však bolo viac. Názov Zombie Road si podľa jednej verzie príbehu cesta vyslúžila kvôli robotníkom, ktorí pracovali na železnici a ktorí sa vraj na miesto vracajú zo svojich hrobov. Druhá verzia zas spomína pacienta z psychiatrickej liečebne, ktorý mal prezývku Zombie a ktorý ušiel do lesov. Našlo sa po ňom na ceste však už len jeho krvavé rúcho.
Iné historky spomínajú napríklad pôvodného usadlíka, ktorý tiež prišiel o život na trati, či priekopníka, ktorý prišiel o svoju ženu v pokri a následne sa zastrelil. Títo duchovia sa údajne v oblasti nachádzajú dodnes. Počas prohibície sa zas v oblasti objavilo viacero gangstrov, ktorí sa svojich nepohodlných spolupracovníkov taktiež zbavovali stručne a ktorých už nikto viac nevidel. Meramac River si počas rokov zas vo svojich nebezpečných vodách vyžiadala viacero životov detí aj dospelých, pričom niektoré úmrtia sa udiali nedávno.
Miestni si zas pamätajú na mnoho tragických nehôd na trati. V 70-tych rokoch minulého storočia napríklad vlak zrazil dvoch teenagerov. Miesto prehľadávali aj dobrovoľníci v snahe nájsť všetky časti ich tiel. V 90-tych rokoch zas po železničnom moste prechádzala matka so svojím 5-ročným dieťaťom, keď sa na nich vyrútil vlak. Žena svoje dieťa hodila z mosta do rieky, no sama zahynula. Rušňovodič však vlak ihneď zastavil a dieťa z vody zachránil, a tak zabránil väčšej tragédii. Nechýbali však ani úmrtia v samotných lesoch, najmä keď šlo o neopatrných turistov, ktorí často spadli zo skalnatých útesov a prišli o život, či dokonca o vraždy a samovraždy.
Po všetkých týchto úmrtiach a nešťastiach teda Zombie Road predstavuje vskutku oblasť plnú legiend. Známe sú historky o staromódnej hudbe, ktorá sa v noci na mieste ozýva, podivné lietajúce svetlá v lesoch a rôzne zjavenia. Časté sú aj neznáme hlasy a dotyky neviditeľných rúk. Správy o satanistických rituáloch taktiež miestu pridávajú na temnej reputácii. Mnohí vyšetrovatelia, ktorí sa do oblasti vybrali, potvrdili, že v okolí cesty vládne vskutku negatívna energia. Jedným z najčastejších javov sú zjavenia shadow people, ktorí už boli aj mnohokrát vyfotografovaní. Tieto tmavé postavy sú mnohokrát videné v lesoch, ako sa zakrádajú pomedzi stromy a sledujú každý krok návštevníkov. Jednu z najpodivnejších fotografií spravil vyšetrovateľ Tom Halstead, ktorý v lese vyfotil celú skupinu týchto bytostí. V tom čase však Tom na mieste nevidel nič, a keď sa skupina na miesto vrátila cez deň, nenašla nič, čo by tieto postavy pripomínalo:
Iná fotografia Toma Halsteada z roku 2006 zas ukazuje tmavý tieň priamo pred fotoaparátom na starom moste:
Podobných dôkazov (viac príkladov nižšie) je z oblasti mnoho a vyšetrovatelia si nevedia tieto fotografie a zážitky vysvetliť. O Zombie Road už kanál SyFy spravil aj dokument, kde sa tieto javy rozoberali. Varovné tabule však oznamujú, že za vstup na cestu po zotmení hrozí pokuta až do výšky 1000 dolárov. Žeby chceli autority takto ľudí pre vlastné dobro odradiť od vstupu na toto zjavne zlovestné miesto?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára