Táto väčšia mláka má v podstate na šírku len niekoľko metrov. Jej hĺbka je zhruba 1,5 metra a na prvý pohľad nevyzerá nijak unikátne. Voda v rybníku je kalná a s riasami skôr pripomína akúsi stoku, než rybník v pravom zmysle slova. Aj napriek tomu sa k tomuto miestu viaže dlhá história plná podivných príbehov a nadprirodzených javov. Legendy siahajú stáročia dozadu a najznámejšou z nich je zrejme príbeh o samotnom Draculovi. Ten zomrel v roku 1476 pri boji s Otomanskými vojakmi, ktorí ho vraj podľa legiend zabili a rozštvrtili práve pri tomto rybníku. Povráva sa, že Draculov duch je na mieste prítomný dodnes, čo možno slúžilo ako inšpirácia pre mnohé čarodejnice, ktoré sa tam začali stretávať pri svojich rituáloch.
Tieto rituály často zahŕňali zvieracie a údajne aj ľudské obety, čím miesto nadobudlo ešte tajomnejšiu atmosféru. Niektorí dokonca veria, že viaceré čarodejnice sa v rybníku utopili či umreli dobrovoľne, a ich duše tam tiež ostávajú pripútané dodnes. Prízraky vraj vychádzajú z temnej vody alebo sa potulujú okolitými lesmi, a tak niet divu, že miestni sa k tomuto miestu často nechcú priblížiť ani cez deň. Ďalším desivým dodatkom sú príbehy o tehotných ženách, ktoré sa tam tajne zbavovali svojich nechcených detí. Povráva sa, že v rybníku boli raz za čas nájdené nedonosené plody, čo musel byť nepríjemný pohľad pre každého okoloidúceho.
Okrem starších legiend sú tu však aj modernejšie príbehy, ktoré pripomínajú početné paranormálne historky z iného známeho miesta v Rumunku, a to z lesa Hoia-Baciu. Okrem prízračných postáv sa lesom niekedy pohybujú neznáme svetlá, ktoré nie sú pripisované ľudskej aktivite. Miestni tvrdia, že zvieratá z rybníka nikdy nepijú a jeho okolie je väčšinou tiché, bez typických lesných zvukov. Voda v rybníku vraj podľa historiek niekedy z neznámych príčin zmení farbu na tmavočervenú až čiernu, a objem samotného rybníka sa údajne nikdy nemení, či je obdobie silných dažďov alebo dlho trvajúceho sucha.
Niektorí dokonca tvrdia, že na mieste neplatia ani prírodné zákony a počasie pri rybníku je iné, než v okolitých lesoch. Niekedy vraj nad rybníkom prší či sneží, aj keď je slnečný deň, alebo nastane menšia búrka, ktorá však neopustí jeho hranice. Známe sú aj (troška prehnané) príbehy o tom, že na niektorom mieste je rybník dokonca bezodný a predstavuje tak bránu do iného sveta. Novšie historky však tiež spomínajú podivné veci, ktoré sa už na mieste prihodili. V roku 1977 región zasiahlo zemetrasenie, po ktorom boli sutiny a údajne aj obete tejto katastrofy nahádzané priamo do rybníka, pričom vodu už ani nebolo vidieť. Príbehy však hovoria, že o pár dní miestni rybník našli v jeho pôvodnom stave, a o sutinách a mŕtvych nebolo ani stopy, ako keby sa tam nič nestalo.
Iný príbeh kedysi z 90-tych rokov zas hovoril o žene, ktorú sa tam akýsi neznámy muž snažil znásilniť. Žena bola pri útoku udretá do hlavy a stratila vedomie. Keď sa však neskôr prebudila, privítal ju len pokojný les a mŕtvola jej útočníka, ktorý bol doslova roztrhaný na kusy, ako keby ho napadlo nejaké divé zviera. Kde však leží hranica medzi historkami a skutočnosťou? Fotografie či videá, ktoré by dokazovali spomínané príbehy, akosi chýbajú, a tak sa dá predpokladať, že ide skôr o miestny folklór a legendy, z ktorých však aj tak behá mráz po chrbte.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára