Belmézské tváre

Do španielskeho mesta Belméz de la Moraleda sa roku 1971 hrnulo množstvo zvedavcov, a to kvôli jednému neobvyklému fenoménu, ktorý sa objavil z ničoho nič. Jav je parapsychológmi označovaný ako najlepšie zdokumentovaný a "bez pochýb najvýznamnejší paranormálny jav 20. storočia."



Tváre odnikiaľ
Všetko sa začalo 23. augusta 1971, keď sa na betónovej kuchynskej podlahe v rodinnom dome Pereirových náhle objavila ľudská tvár. María Gómez Cámara chcela obraz vyčistiť, no nepodarilo sa jej to ani s najúčinnejšími čistiacimi prostriedkami. Otec Juan, spolu so synom Miguelom podlahu rozkopali krompáčmi a nahradili ju novou. Tá však dlho čistá neostala, a na tom istom mieste sa znova zjavila ďalšia tvár. Správy sa dostali k starostovi a ten rozhodol, že namiesto búrania podlahu vyrežú a nechajú ju preštudovať odborníkmi. Pri ďalšom skúmaní podlahy a minulosti pozemku sa zistilo, že dom stojí na niekdajšom cintoríne. Spod podlahy boli nakoniec vykopané a a odstránené ľudské kosti. Fenomén však neskôr i tak pokračoval.
Domov Pereirových sa čoskoro stal turistickou atrakciou pod menom La Casa de las Cara, teda Dom tvárí. Mnohí miestni verili, že obrazy nie sú vytvorené ľudskou rukou. K Veľkej noci roku 1972 sa už k domu hrnuli stovky zvedavcov a tváre boli fotografované novinármi aj inými návštevníkmi. Rodina tvrdila, že nasledujúcich 30 rokov sa tváre na podlahe objavovali pravidelne; raz mužské, inokedy ženské.

Vysvetlenia
Obrazy na podlahe boli podrobené chemickej analýze, no nenašli sa žiadne známky po farbe alebo iných prostriedkoch. Jav skúmali aj známi experti Hans Bender a German de Agumosa, ale ich výskum nepreukázal nič, čo by prípad vysvetľovalo. Iní vyšetrovatelia tvrdili, že za spontánnym zjavovaním tvárí stojí psychický jav zvaný myšlienkografia. Tváre vraj niekedy menili výraz podľa toho, akú mala María Gómez Cámara náladu. Vznikla teda teória o tom, že María svoje pocity nevedomky premieta v podobe tvárí na podlahu. Na druhej strane však stál fakt, že dom stál na bývalom cintoríne, čo nahráva teórii o manifestácii mŕtvych, ktorých kosti boli pod domom nájdené. Ich podoby sa na podlahe zjavovali jednoducho preto, aby dokázali svoju posmrtnú existenciu. Skeptici sa však prikláňali k tomu, že celý prípad je podvrh, a že výrobu obrazov sa im podarilo zreprodukovať. María Goméz zomrela roku 2004 vo veku 85 rokov. Po jej smrti sa v dome zjavila nová várka tvárí, no vyšetrovatelia tvrdili, že nie sú pravé, a že obrazy vraj kvôli sláve a peniazom na podlahu akýmsi spôsobom kreslil syn Diego. Čo však za fenoménom skutočne stálo sa s istotou nevie dodnes.