Carroll A. Deering

Škuner s piatimi stožiarmi menom Carroll A. Deering bol na vodu vypustený roku 1919 v meste Bath v americkom Maine. Loď bola vyrobená firmou G. G. Deering Company ako jedna z posledných a mala slúžiť na prepravu veľkých nákladov. Na stavbu sa použili rôzne kvalitné materiály – stropy boli vykladané dubom, steny boli z borovicového dreva a iné časti interéru tvoril mahagón alebo jaseň. Ďalšie vymoženosti zahŕňali kúpelňu s tečúcou vodou alebo elektriku a topenie.



Škuner sa mal vydať na cestu z Bostonu do Buenos Aires, a odtiať do Ria de Janeira. Lodi velil kapitán William M. Merritt, ktorý si za svojho dôstojníka zvolil svojho syna S.E. Merritta. Ostatných členov posádky tvorilo 9 mužov zo Škandinávie. 20. augusta 1920 vyplávala loď z prístavu v Bostone. O pár dní však kapitán Merritt ochorel, a tak loď zakotvila v prístave Lewes v Delaware. Rozhodlo sa, že kapitán je natoľko chorý, že v ceste nemôže pokračovať, a tak spolu so synom ostali na pobreží. Ako náhradu za nich na loď prišiel skúsený navigátor Willis T. Wormell spolu s dôstojníkom menom Charles B. McLellan.

8. septembra 1920 sa škuner konečne dostal na more s nákladom uhlia. Posádka do Ria dorazila bez problémov, a tak si dožičili oddych. Kapitán Wormell sa však s jedným priateľom zhováral o tom, že sa mu nepáči správanie jeho posádky, a zvlášť dôstojníka McLellana.

Deering opustil Rio 2. decembra 1920 a zastavil sa na Barbadose kvôli zásobám. McLellan sa v meste opil a sťažoval sa kolegovi z lode Snow, že Wormell s ním nezachádza tak, ako by si želal. Nakoniec vravel niečo o tom, že sa kapitánovi postaví, a tak ho zatkli. Wormell mu však odpustil a dostal ho z basy von.

31. januára 1921 bola loď videná pri Diamond Shoals v Severnej Karolíne, ako sa plaví s napnutými plachtami vo vodách, ktoré boli známe stroskotaniami lodí. Podľa oficiálnej správy "sa loď plavila plytkými piesčinami s plachtami napnutými, ako keby boli nachystané narýchlo pred odchodom." Situácia pripomínala známy nevyriešený prípad zmiznutia posádky lode Mary Celeste spred 50 rokov. Celá jedenásťčlenná posádka bola preč. Majetok a cennosti posádky chýbali, takisto aj navigačné nástroje lode a záchranné člny. V kuchyni ostalo jedlo, ktoré bolo nachystané na ďalší deň pred zmiznutím. Záchranné lode nemohli škuner dostať kvôli nepriaznivému počasiu k pevnine. Pobrežná stráž sa loď snažila zachrániť, no nakoniec bol Deering kvôli bezpečnosti ostatných lodí 4. marca odstránený dynamitom.

Do pátrania po chýbajúcej posádke sa pustilo viacero ministerstiev vrátane vojenského námorníctva, no nepodarilo sa nájsť nijaké pevné dôkazy. Zaujímavý bol fakt, že v danej oblasti sa približne v tom istom čase stratilo niekoľko ďalších lodí. Dokázalo sa, že viaceré z nich sa plavili cez hurikán, čo objasňuje ich stroskotanie, no Carrol A. Deering sa pohyboval v pokojnejších vodách. Ani jeden člen posádky už nebol nikdy nájdený.

Teórie o zmiznutí sa točili prevažne okolo pirátstva, vzbury, či útoku Rusov. Odborníci na paranormálne javy zmiznutie pripisovali neslávne známemu Bermudskému trojuholníku, keďže sa neskôr zistilo, že loď sa plavila aj v tejto oblasti. Miesto jej nálezu z 31. januára však bolo od Bermudského trojuholníku vzdialené na stovky míľ, a tak sa táto teória nedá overiť. Neúspešné pátranie sa nakoniec roku 1922 skončilo a osud posádky ostal navždy ďalšou námornou záhadou.