Cintorín Highgate

Londýnsky Highgate Cemetery bol otvorený roku 1839 a veľmi rýchlo sa stal populárnym miestom k poslednému odpočinku pre viktoriánske obyvateľstvo. Ku koncu 19. storočia boli na cintoríne pochované tisíce a tisíce ľudí, medzi nimi aj viaceré slávne osobnosti. Rodiny niekedy dokonca súperili o to, kto postaví krajší a vznešenejší pomník, a tak na cintoríne vyrástli stovky udivujúcich hrobov.



Upíri, prízraky, temné kulty
Keď sa však blížila prvá svetová vojna, miesto začalo postupne upadať. V 60. rokoch 20. storočia bol už cintorín takmer nepoužívaný. Hroby zarástli hustou burinou a brečtanom a kedysi majestátne pomníky ostali zanedbané. Čoskoro sa začali šíriť historky o temných kultoch, ktoré si opustený cintorín zvolili za svoje útočisko na vykonávanie rituálov.

Miestne noviny často dostávali listy od ľudí, ktorí v blízkosti cintorína zažili stretnutia s prízrakmi. Jednému mužovi vraj zdochol motor v aute. Vyšiel von a zdvihol kapotu, keď si všimol vysokú prízračnú postavu s červenými svietiacimi očami, ako naňho pozerá spoza železnej brány cintorína. Vodič bol tak vystrašený, že utiekol a auto nechal stáť s otvorenou kapotou na ceste. Roku 1971 jedno mladé dievča, ktoré sa prechádzalo po susednej Swain’s Lane, náhle niečo zozadu napadlo. Prízrak vraj priplachtil vzduchom z múra cintorína a zhodil dievča na zem. Postava bola až neúmerne vysoká a mala mŕtvolne bledú tvár. Mala však šťastie, keďže okolo šiel vodič, ktorý zastavil, aby jej pomohol. Prízrak sa znenazdajky vyparil, a to aj napriek tomu, že všade navôkol boli múry vysoké 4 metre.

Keď sa v 70. rokoch začalo hovoriť o tom, že cintorín je domovom upíra, na miesto sa hneď hrnuli novinári, kameramani, okultisti alebo iní zvedavci. Z údajného upíra sa veľmi rýchlo stala senzácia. Viacerí ľudia sa stretli s podobnou vysokou postavou, ktorá ich akoby hypnotizovala. Na cintoríne sa vraj našlo niekoľko mŕtvych zvierat, zvlášť líšok, ktoré mali na krku bodné rany, a boli zbavené krvi. V marci 1970 sa za zamknuté brány dokonca vybralo viacero nadšencov a amatérskych "lovcov" z celého Londýna, a s kôlmi a kurcifixami v rukách sa vydali upíra chytiť.

Správy o upírskych útokoch sa však v skutočnosti v danej oblasti objavili už roku 1922. 16. apríla 1922 šiel v ranných hodinách istý úradník do svojej kancelárie vo West Ende. Na Coventry Street ho však v uličke čosi napadlo a muž cítil, ako sa mu čosi zabodlo zozadu do krku. Nakoniec odpadol a bol prevezený do nemocnice Charing Cross Hospital. Lekári tvrdili, že bol bodnutý akýmsi tenkým trúbkovitým predmetom. Úradník však tvrdil, že sa vtedy navôkol nenachádzal nikto, a čo bolo ešte zvláštnejšie, rana sa nachádzala pod oblečením, ktoré ostalo nepoškodené.

Približne o dve hodiny neskôr priviezli do tej istej nemocnice ďalšieho muža s podobnými bodnými ranami na krku. Ten bol vraj napadnutý neviditeľným útočníkom v rovnakej uličke ako prvá obeť. Večer priviezli tretiu obeť, ktorá mala v podstate rovnaké zranenia, a tak sa rýchlo začalo hovoriť o upírovi.

Roku 1969 sa na cintorín dostala skupina okultistov. Chceli sa vlámať do hrobky a vykonať akýsi temný rituál, ktorý mal oživiť mŕtvolu. Historky hovoria o tom, že kult nakoniec dosiahol viac ako chcel, keď sa z hrobky vynorila vysoká tmavá postava a začala ich prenasledovať. Nešikovní černokňažníci nakoniec v panike preliezli plot na Swain's Lane, pričom ešte videli, ako sa za nimi spoza mreží naťahuje kostnatá ruka mŕtveho.

V uličke Swain's Lane sa taktiež odohrali podivné veci. Roku 1974 sa muž, ktorý bol vyvenčiť svojho psa, vracal späť do auta, ktoré zaparkoval na Swain's Lane. Na jeho prekvapenie v aute objavil čerstvo vykopanú mŕtvolu, pričom auto bolo zamknuté tak, ako ho nechal. Incident sa vysvetľoval ako práca satanistov.

Správy o prízrakoch a miznúcom upírovi pokračujú s menšou intenzitou dodnes. Čo je však na nich pravdivé a čo nie? Jedná sa o podvrh, masovú hystériu, vtipkárov, alebo ide naozaj o skutočné paranormálne javy?