29. apríla 2022

Keď UFO zabíja, 1. časť

História zvláštnych stretnutí s mimozemskými objektmi a bytosťami je rozmanitá, no zahŕňa často podobné udalosti, po ktorých svedkovia ostanú väčšinou zmätení a vydesení, ale nezranení. Nie všetky takéto blízke stretnutia však môžu skončiť neškodne. Dôkazom o drsných praktikách mimozemských návštevníkov teoreticky môžu byť zmrzačenia a úmrtia zvierat, a v niektorých prípadoch mali tieto udalosti smrteľné následky aj pre ľudí.

Ako sme si už párkrát ukázali na niektorých prípadoch (svedectvo z Kaukazu, stretnutie Freda Reagana, zmiznutie Fredericka Valenticha či časté zabitia zvierat), stret s UFO a jeho posádkou môže mať veľmi negatívne, a niekedy aj fatálne následky na zdraví svedkov či zvierat. V histórii sa už totiž vraj viackrát podľa svedectiev a výpovedí stalo, že UFO priamo či nepriamo spôsobilo smrť aj ľuďom. Mnohé z týchto príbehov boli pritom roky buď zatajované, alebo sa svedkovia jednoducho báli prehovoriť. Jedno je však jasné – pri akomkoľvek prípadnom kontakte s neznámymi mimozemskými prejavmi života musia byť ľudia maximálne ostražití.

 

Posledný let kapitána Mantella

Písal sa rok 1948 a o UFO práve v tej dobe začali v tlači a médiách po slávnom pozorovaní Kennetha Arnolda kolovať prvé senzačné novinky. Pojem „lietajúce taniere“ sa rýchlo dostal do povedomia verejnosti, avšak vtedy poriadne nikto tieto pozorovania nebral príliš vážne. To sa však dramaticky zmenilo 7. januára 1948. Na leteckej základni v štáte Virginia toho dňa panovala znepokojivá atmosféra. Vo vzdušnom priestore sa totiž objavil neznámy objekt, ktorý sa k základni blížil. Keďže však toho dňa bola veľká oblačnosť, nikto poriadne objekt nemohol pozorovať. Plukovník Guy Hix však v povojnovom duchu nič nenechával na náhode, a tak vydal rozkaz na štart troch stíhačiek P-51, ktoré mali objekt prenasledovať.

Netrvalo teda dlho a lietadlá boli vo vzduchu, pripravené objekt lokalizovať. Prvým, kto objekt zbadal, bol 25-ročný kapitán a veliteľ letky Thomas Mantell, na čo základni hlásil, že ide o veľkú kovovú vec. UFO sa pohybovalo relatívne pomaly, a tak sa k nemu Mantell pokúsil priblížiť. Zvyšní dvaja piloti hlásili, ako UFO spolu s Mantellovým lietadlo začali rýchlo stúpať hore na oblohu, až kým sa im nestratili z dohľadu za hustými mrakmi. Piloti ešte po svojom kolegovi chvíľu pátrali, no onedlho sa už otočili a vracali na základňu. Mantell medzitým UFO horlivo prenasledoval a stihol ešte základni oznámiť, že objekt zrýchlil svoj let a on sa k nemu pokúša dostať.

Po pár minútach odmlky si však Hix a základňa už robili starosti. Prišiel teda rozkaz vyslať ďalšie lietadlá, ktoré mali Mantella aj neznámy stroj nájsť. Po nejakej dobe však po nich nebolo ani stopy, aj keď bolo široké okolie prehľadané. Zlom nastal až o pár hodín, kedy sa trosky Mantellovho lietadla našli rozosiate po krajine a vyzeralo to, že stroj sa rozpadol už vo vzduchu. Bol to jeden z prvých prípadov stretnutia s UFO, ktoré boli rozoberané v tajnom projekte Modrá kniha. Tam sa však spomínalo, že kapitál zrejme len prenasledoval meteorologický balón a vyletel príliš vysoko, na čo stratil vedomie. Lietadlo následne bez kontroly začalo padať strmhlav dolu, až sa rozpadlo. Mnohí však týmto vysvetleniam neverili a šlo teda pravdepodobne o prvý nahlásený prípad smrteľného stretu s UFO.


Záhadný prípad, ktorý sa skončil zle

Jennifer Stevens bola bádateľkou v oblasti UFO z New Yorku, avšak ako sa neskôr ukázalo, vybrala si dosť riskantnú kariéru. Vo februári 1968 sa k nej dostal prípad, ktorého sa ihneď chopila a ktorý zahŕňal smrť mladého chlapca. Jedného dňa, podľa jej informácií, videli dvaja svedkovia, ako z rieky Mohawk River v štáte New York stúpala ohnivá guľa. Tvrdili tiež, že zahliadli akéhosi humanoida v bielom skafandri. Nasledujúceho dňa však bolo v tej istej oblasti nájdené telo 16-ročného chlapca. Teenager bol pritom pohrešovaný asi len 6 hodín, no jeho telo bolo po prieskume podľa vyšetrovateľov hlboko zmrazené. Policajt, ktorý chlapca našiel, pritom tvrdil, že obeť mala vydesený výraz.

Stopy chlapca v pôde naznačovali, že najskôr pred niečím utekal, no v jednom bode sa zrazu končili, ako keby ho niečo zdvihlo zo zeme. To Jennifer Stevens viedlo k tomu, že medzi smrťou chlapca a UFO bola nejaká spojitosť. Udalosti sa však onedlho vyvinuli ešte bizarnejším a tragickejším smerom. Jedného dňa, kedy sa Jennifer spolu s manželom Peterom vrátili domov, našli svoju dcéru Jenny vydesenú. Jenny tvrdila, že im celý večer doma vyzváňal telefón, no keď zdvihla, počula len ťažké dýchanie. Keď sa snažila spojiť so svojím priateľom, buď ich prerušili ostré zvuky, alebo boli rovno odpojení. To sa opakovalo aj v nasledujúcich dňoch, avšak žiadna technická závada sa nenašla.

O niekoľko dní po problémoch s telefónom zašiel Peter do kaviarne v meste Schenectady, keď si k nemu odrazu prisadol „vysoký, zachmúrený muž“ a pustil sa s ním do rozhovoru. Ten začal hovoriť o UFO a o ľuďoch, ktorí „každú noc pozorujú oblohu nad riekou pri Scotia“. Keď sa ho Peter snažil spýtať na meno alebo iné detaily, nedostal žiadnu odpoveď. Neznámy muž sa s ním nakoniec rozlúčil so slovami: „Ľudia, ktorí pátrajú po UFO, by mali byť veľmi, veľmi opatrní.“ Peter vraj následne muža po pamäti nakreslil, na čo bol ich domov o pár týždňov obrátený naruby. Nešlo však o typické vlámanie – chýbala totiž iba spomínaná kresba. O dva mesiace na to bol náhle Peter Stevens, zdravý tridsiatnik, z neznámych príčin mŕtvy. Jennifer si bola istá, že sa to stalo práve kvôli jej UFO výskumu, a tak so všetkým radšej prestala.


 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára