Sadistický únos v kaukazských horách

Mimozemské únosy sa dodnes k fenoménu UFO neoddeliteľne radia a často prebiehajú podľa podobného scenára. Unesení sú podrobení vyšetreniam, po ktorých sú väčšinou prepustení späť do svojho sveta, často však s trvalými psychickými a fyzickými následkami. Ako však naznačuje nasledujúci prípad z roku 1948, niektoré únosy môžu byť vyslovene brutálne.

Tento príbeh sa dostal do rúk ruským UFO vyšetrovateľom v roku 2001 formou listu. Hlavný svedok prípadu bol v roku 1948 ešte len chlapcom a predstavil sa len ako "VZ". Toho dňa sa spolu so svojou sestrou a jej kamarátkou vybrali mimo dediny, kde si sadli na kopec a obedovali. Dievčatá sa potom chceli opaľovať, no VZ sa radšej vzdialil a poodišiel do neďalekého tieňa. Tam však zrejme na chvíľu zaspal, keďže ho onedlho zobudil ostrý bzukot. Keď sa chlapec porozhliadol, zbadal veľký kovový stroj, ktorý pripomínal otočený tanier, znášajúci sa k zemi. Zo spodku a potom vysunuli tri nohy, na ktorých UFO pristálo. VZ bol stále v tom momente viac zvedavý ako vystrašený, a tak stroj chvíľu pozoroval.

Na boku sa potom otvorili dvere, z ktorých vyšli tri vysoké bytosti v tesných strieborných kombinézach. Tie prišli rovno k chlapcovi a vzali ho za ruku až do vnútra ich plavidla. Keď prešli cez krátku chodbu, ocitli sa v menšej miestnosti, ktorá mala pri stene akési klietky. VZ v tom momente vytušil, že táto situácia nedopadne dobre. V jednej klietke sa nachádzal medveď, ktorý bol zjavne zo svojho zajatia nervózny a pochodoval hore-dolu. V druhej bola nahá žena, ktorá kričala v návale hystérie a strachu. V tretej zas traja muži, ktorí, ako sa zdalo, sa spolu ticho modlia. Chlapec bol potom proti svojej vôli umiestnený do inej klietky spolu s jedným mužom, pričom bol buď paralyzovaný strachom, alebo dokonca v akomsi tranze.

Muž, ktorý s ním bol teraz v klietke, mu ticho povedal, aby ostal pokojný. VZ si po chvíli uvedomil, že stroj sa odrazu vzniesol a mieri na oblohu, preč od bezpečia jeho dediny a známeho okolia. V tom momente sa zároveň bytosti vrátili, pričom jedna z nich zo steny vysunula niečo ako operačný stôl. Ostatné dve medzitým z klietky s troma mužmi vybrali jedného z nich, ktorý vyzeral veľmi vyčerpane či omámene, a umiestnili ho na stôl. To, čo údajne nasledovalo, však v histórii únosov kvôli svojej chladnokrvnosti nemá obdoby.

Bytosti začali muža pitvať, pričom bolo zjavné, že v tom momente ešte istotne nie je mŕtvy. Časti jeho tela pritom vkladali do akejsi krabice, a keď s hrozivou procedúrou skončili, vyčistili stôl a okolie od krvi a kúskov tkaniva. Potom všetky tri vyšli z miestnosti. Neznámy muž v klietke sa potom chlapcovi predstavil ako Saša, banícky inžinier z oblasti Uralu. Pokúsil sa tiež nadviazať kontakt so ženou a mužmi v ostatných klietkach, no tí ho ignorovali, zrejme v stave šoku. Saša potom prišiel s plánom úteku. Po chvíli snahy sa mu podarilo chlapca pretlačiť cez škáru v hornej časti klietky. Navigoval ho potom k tlačidlu na stene, ktoré odomykalo klietky. VZ naň spočiatku nedočiahol, a tak mu Saša podal svoje šaty, na ktoré sa chlapec postavil a pustil ho von. Obaja sa potom pobrali z miestnosti v snahe dostať sa preč z lode.

Keď vošli do inej časti UFO, na ich prekvapenie tam našli troch mimozemšťanov, ako spia. Prešli preto do akejsi "strojovne", kde sa Saša pokúšal rozbiť ovládaciu jednotku za pomoci kovovej krabice, ktorá bola na zemi. To však hneď zburcovalo mimozemšťanov, ktorí pribehli a oboch znova paralyzovali pomocou akejsi kovovej tyče. Plán teda zlyhal a obaja boli umiestnení naspäť do svojej klietky, pričom dve bytosti ich teraz ostali strážiť. Tentokrát však mimozemšťania nadviazali komunikáciu. Vysvetlili im, že sú v skutočnosti vedcami, ktorí majú na Zemi misiu za účelom zberu údajov. O ostatných uväznených sa vyjadrili, že sú "nižšie ľudské bytosti" a že žena sa zrejme zbláznila.

Tvrdili tiež, že po atómových výbuchoch na konci druhej svetovej vojny skúmajú ich dopad na planétu a ľudstvo. Podľa nich je vraj využívanie jadrovej energie na výrobu bômb "bláznovstvo", a že oni ju používajú na cestovanie a energiu. Prejavili taktiež záujem o Sašove vedomosti a pozvali ho, aby s nimi šiel na ich materskú loď. Ten nakoniec súhlasil, avšak pod jednou podmienkou – požadoval, aby ostatných unesených prepustili na slobodu. Mimozemšťania nakoniec neochotne súhlasili. Ešte predtým, než sa VZ dostal na slobodu, mu však údajne pichli injekciu, vraj kvôli tomu, že strávil istý čas v strojovni a bol ožiarený. Injekcia mu teda mala pomôcť zahnať následky ožiarenia.

Chlapec si potom pamätal, že počul hlasy, ktoré ho volali. Bolo už skoro ráno, keď ho našli. VZ sa nakoniec zotavil, no dlhšiu dobu ešte mal isté zdravotné problémy. Svoj príbeh vyrozprával komukoľvek, kto bol ochotný počúvať ho. Jeho matka mu však opakovala, že by mal byť ticho, pretože "sa môže dostať do problémov s milíciou". O niekoľko rokov, keď už bol mladým mužom, ho vraj skutočne potom navštívili vojenskí vyslanci spolu s iným mužom, ktorý bol zjavne z tajnej polície. Ten sa ho vypytoval na jeho zážitok, no VZ mu dokopy neprezradil nič. Muži sa nakoniec pobrali preč, no ešte predtým ho varovali, aby o svojom zážitku z detstva ani o ich konverzácii nikomu nehovoril.

Je teda tento príbeh anonymného svedka skutočný? Utajovanie a zastrašovanie nebolo v tej dobe v Sovietskom zväze ničím neobvyklým, a tak je možné, že svedok tohto prípadu povedal detailne pravdu radšej až o mnoho rokov neskôr. Ak sa udalosti naozaj odohrali, ako ich opísal, máme teda dôvod mať dvojnásobný strach z mimozemských únosov. Zmrzačenia a úmrtia hospodárskych zvierat teda nemusia byť výnimkou a ľudia zjavne niekedy sú v prípade únosu v ohrození života. Kde taktiež zmizol muž menom Saša a či sa vôbec ešte vrátil na Zem, alebo ostal s bytosťami na ich planéte, ostáva nevysvetlené.