14. mája 2022

Svietiaci kostlivec z púšte Anza-Borrego

Púšte zvyknú byť veľmi nehostinné a nebezpečné miesta, no niekedy sa zdá, že môžu byť vyslovene strašidelné. Časť púšte menom Anza-Borrego, z ktorej je dnes štátny park prevažne na území Kalifornie, sa počas éry zlatej horúčky stala obávaným miestom, a to nielen kvôli rizikám, ktoré so sebou hľadanie pokladov nieslo. V tej dobe sa totiž medzi zlatokopmi začali síriť podivné historky o kostlivcovi, ktorý sa po nociach zakráda pustatinou.

 Dodnes je v tejto púšti, ktorá presahuje aj do Arizony, vidieť mnohé opustené bane a šachty, ktoré sú pozostatkom pretekov o to, komu sa podarí nájsť viac zlata. Ľudia sa tam kedysi aj za cenu mnohých nebezpečenstiev snažili takto rýchlo zbohatnúť, a mnohí pritom taktiež prišli o život. Tieto tragické udalosti samozrejme často poskytli podklady k rôznym historkám o nepokojných duchoch zlatokopov či iných cestovateľov, avšak spomínaná legenda je o čosi zložitejšia. V tomto príbehu nie je totiž strašiakom „bežný“ prízrak nejakého nešťastníka, ktorý predčasne opustil tento svet, ale rovno hrôzostrašný fantóm v podobe žiarivého kostlivca.

Prvým svedkom, ktorý údajne prízrak zbadal, bol Charley Arizona. Išlo o skúseného muža, ktorý v púšti strávil viac času než mnoho iných, a ktorý sa jedného večera ocitol na západnom kraji pustatiny. Asi 4 míle od Borrega si nakoniec spravil tábor, kde sa zložil spolu so svojimi oslami a ustlal si na noc pri ohni. V skorých ranných hodinách ho však zobudili zvláštne zvuky, ktoré sa ozývali z diaľky. Jeho zvieratá sa tiež začali správať nepokojne, a tak sa Charley postavil a schytil rovno svoju zbraň v očakávaní nejakého votrelca.

Keď sa porozhliadol, v diaľke si zrazu všimol slabé svetlo, ktoré sa pohybovalo. Jeho prvou myšlienkou bolo, že ide zrejme o nejakého strateného cestovateľa, ktorý si všimol jeho tábor a zrejme sa mieni k nemu pridať. Zdalo sa totiž, že svetlo sa k Charleymu pomaly približuje, a tak po chvíli zamával v snahe navigovať zatúlanú osobu. Onedlho však svedok znervóznel, pretože si všimol, že postava je veľmi vysoká, a svieti veľmi silným jasom, ktorý by nevydávala žiadna fakľa alebo lampáš. Postava sa potácala už celkom blízko a Charley začul niečo, čo pripomínalo klopanie na drevo a cinkavé kovové zvuky.

Prestal teda mávať, a keď sa postava priblížila na vzdialenosť len niekoľkých desiatok metrov,  Charleymu stuhla krv v žilách. Podľa historiek totiž muž zbadal ohromného kostlivca, ktorý musel merať viac než 180 centimetrov. Spomínané zvuky boli pritom klopaním kostí a miesto fakle v ruke mal prízrak jasný lampáš nejakým spôsobom upevnený priamo v hrudníku. To tiež spôsobilo efekt, že celý kostlivec bol jasne osvetlený zvnútra a dokonca sa zdalo, že aj očné jamky svietia ako keby horeli. Svedok bol v tom momente úplne neschopný pohybu, no zdalo sa, že kostlivec si ho vôbec nevšíma. Prízrak totiž pomalými nemotornými krokmi prešiel okolo tábora a nakoniec zmizol za neďalekými skalami.

Asi o dva roky na to sa podobné stretnutie prihodilo dvom nádejným zlatokopom. Po náročnom dni plnom hľadania vzácneho kovu sa taktiež obaja utáborili na noc priamo v púšti. Pri ohni si spravili večeru a ich nálada bola dobrá až dovtedy, kým jeden z nich v tme nezbadal pohybujúce sa svetlo. Jeden z mužov už o tejto legende počul, a tak navrhoval okamžite odísť, no jeho kamarát ho upokojil s tým, že ide zrejme len o odraz svetla z ich ohňa. Prvému mužovi sa síce zdalo, že svetlo je príliš vysoko nad zemou a že vidí nejasné obrysy kostnatej postavy, no keďže sa mu jeho druha nepodarilo prehovoriť, obaja ostali na mieste. Znepokojený svedok ostal celú noc hore a sledoval, či sa svetlo vráti, čo sa však už nestalo.

Nasledujúceho roku touto oblasťou cestoval ďalší svedok, ktorý vyrozprával takmer identický príbeh viacerým ľuďom. Jeho správa o „duchovi s lampášom“ sa rozšírila okolím veľmi rýchlo, a do púšte sa zrazu začali hrnúť mnohé skupiny zvedavcov a lovcov duchov, ktorí chceli fantóma zazrieť. Jednej skupine sa po troch nociach strávených v púšti podarilo v tme zazrieť pohyblivé svetlo. Nasledovali ho teda asi tri míle a jeden z mužov sa chcel dokonca priblížiť, aby na prízrak vystrelil. Svietiaci duch sa im však stratil v momente, kedy sa vydal do veľmi strmého údolia, kde sa lovci už nemohli dostať.

Dnes už o tomto bizarnom fantómovi nie je počuť, a to hlavne z dôvodu, že zlatá horúčka dávno skončila a žiaden náhodný cestovateľ nebude riskovať noc v nehostinnej púšti len tak. Príbeh sa síce objavil vo viacerých knihách či časopisoch, ktoré ho však brali z folklórneho hľadiska. Logicky by teda mohlo ísť skôr len o chybný výklad týchto stretnutí s „kostlivcom“, a na základe nadmieru podivného vzhľadu bytosti by sa najskôr mohlo jednať len o akési metaforické varovanie pre chamtivých zlatokopov a odvážlivcov, ktorí by si chceli trúfnuť na viac, než sú schopní zvládnuť. Nie je totiž bežné, že by sa nejaký duch zjavoval v podobe halloweenskej dekorácie, a dokonca si zavesil lapmáš priamo do svojho hrudníka. Ako strašidelná historka však tento príbeh funguje dokonale.


 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára