Všetko sa začalo jedného dňa roku 1662, keď Mompesson stretol na ulici cudzinca s bubnom, ktorý vraj vydieral ľudí pod falošnými zámienkami. Úradník cudzinca začal podozrievať, že prišiel do Anglicka s falošnými dokladmi, a tak požiadal miestnych strážcov zákona, aby ho zatkli. Jeho inštinkty sa ukázali ako správne a tak bol cudzinec (pod údajným menom Drury) predvedený pred súd. Bol uznaný vinným a deportovaný z Anglicka, no počas prevozu utiekol. Verejnosť ho nepovažovala za potencionálnu hrozbu a tak sa na prípad čoskoro pozabudlo. Mompesson cudzincovi jeho bubon zabavil a vrátil naspäť do svojho domu v Tedworthe, kde mu hneď bolo oznámené, že v dome sa strhol zmätok.
Najprv bolo v dome počuť akési "duté zvuky", ktoré akoby prichádzali zvonka vždy, keď rodina zaľahla do svojich postelí. V miestnostiach bolo potom v noci počuť podivné klopkanie a silné údery na bubon, ktorý bol uložený pod doskou v podlahe v jednej spálni. Prízrak neskôr napodobňoval aj iné zvuky a ľudí a postele sluhov sa pri niekoľkých príležitostiach vzniesli do vzduchu. Aktivita sa neskôr zamerala výlučne na deti úradníka a keď boli na pomoc zavolaní susedia aj kňaz, modlitby ducha vyhnali iba na povalu. Pri návšteve sa v miestnostiach pohybovali stoličky a všetky menšie veci boli rozhadzované navôkol. Jedna tyč z postele udrela kňaza do nohy, no podľa jeho slov tak, že "ani klbko bavlny nedopadne tak slabo".
V decembri 1662 sa aktivita zmenila. Prízrak každú noc podľa slov Mompessona vyvádzal iné kúsky. Raz rozhádzal šaty jeho matky na posteľ, inokedy vraj skryl bibliu do popola v kozube. Známi rodiny videli, ako sú topánky neznámou silou hádzané na Mompessona. Javy pokračovali každú noc a raz videl Mompesson aj so svojou ženou akýsi svetelný prízrak, ktorý im v noci vošiel do spálne. Svetlo sa potom zjavovalo aj v izbách ich detí a sluhovia tiež potvrdili, že dvere sa niekedy zatvárajú priamo pred ich očami. V januári bolo v dome dokonca počuť hlas, ktorý dookola opakoval iba jedno slovo: "čarodejnica".
Mompesson špekuloval, že všetky tieto udalosti sú výsledkom kliatby, ktorú naňho pomocou temných kúziel zoslal bubeník Drury. Keď sa vraj ducha raz pýtal, či za to môže Drury, prízrak mu to ťukaním potvrdil. Vo svojom denníku uvádza ešte ďalšie znepokojivé javy, ktoré sa sústredili na jeho dcéru. Raz prízrak obchádzal jej posteľ a opakovane ju z oboch strán ťahal. Inokedy sa z postele ozývali zvuky podobné dychčaniu psa a nechýbali ani zvláštne pachy a prudké nárasty teploty v miestnostiach, kde spali deti. Je nejasné, či sú všetky tieto informácie autentické a ako sa prípad končí. Niektorí ho považujú iba za legendu a iní za obyčajný podvod. Vo všeobecnosti však platí, že ide o jeden z prvých známych prípadov vyčíňania ducha, ktorého dnes poznáme pod pojmom poltergeist.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára