Jeden z prvých zaznamenaných prípadov poltergeista vrhajúceho kamene sa odohral už v roku 858 pred Kristom. Na jednu farmu pri meste Bingen na rieke Rýn zrazu začali padať spŕšky kameňov. Keď zúfalý farmár zavolal na pomoc kňazov, tí sa tiež stali terčami útoku. Farmári vtedy taktiež zaznamenali viacero spontánnych požiarov, ktoré spálili ich polia.
Poltergeist na Sumatre
Iný prípad sa odohral roku 1903 na indonézskom ostrove Sumatra. Holanďan W. G. Grottendieck sa tam na jednu noc stal obeťou záhadnej kamennej spŕšky. V tú noc sa Grottendieck asi okolo jednej nadránom náhle zobudil na zvuk pri jeho posteli. Zdalo sa mu, že vedľa neho čosi dopadlo na podlahu. Keď sa po chvíli rozhliadol po izbe, zistil, že okolo neho leží mnoho menších kamienkov s priemerom pol až jeden a pol centimetra. Kamienky však na podlahu padali stále a keď holanďan rozvietil svoju benzínovú lampu, všimol si, že kamienky do izby prilietavajú vysokým oblúkom priamo cez rákosovú strechu. Šiel teda zobudiť svojho kuliho a vyzval ho, aby sa porozhliadol vonku po džungli i s lampou. Chlapec však vonku nič nenašiel, no kamienky neustále padali do izby.
Grottendieck sa teda vrátil do izby a ďalej pozoroval kamenný dážď. Rozhodol sa urobiť experiment. Kľakol si vedľa postele a pokúšal sa kamienky pri páde chytať do rúk. To sa mu však nepodarilo, pretože kamene akoby menili smer letu stále, keď sa po nich zahnal rukou. Kamienky pritom tiež na podlahu dopadávali s hlasnými nárazmi, čo nezodpovedalo ich veľkosti a hmotnosti. Keď Grottendieck zobral niektorý kameň do ruky, zdalo sa mu, že je teplý, akoby ho niekto dlhé minúty držal v ruke. Po tejto noci však jav náhle prestal. Zdalo sa však, že záhadná spŕška bola skôr nasmerovaná na chlapca, ktorý s holanďanom býval – kamienky totiž dopadávali s hlasným buchotom práve vtedy, keď chlapec stál v miestnosti.
Útoky v Guyre
V apríli 1921 sa zas neviditeľní vrhači kameňov objavili na jednej farme neďaleko mesta Guyra v Austrálii. Všetko sa začalo 8. apríla, keď rodina Bowenových začula vo svojom malom dome silné údery, ktoré otriasali stenami domu. Čoskoro zvuky nahradili spŕšky kameňov, ktoré dopadávali na strechu. Onedlho samotná rodina usúdila, že údery a hádzanie kameňov zrejme nemá na svedomí žiadna ľudská bytosť. Zdalo sa však, že tieto javy sa sústredia okolo ich dcéry Minnie, ktorú v novinách neskôr opísali ako "malú, zlovestne pôsobiacu dievčinu s ľahostajnou tvárou". Kedykoľvek Minnie vošla do domu, ozývali sa hneď silné údery. Kamene rozbili okno do jej izby a dopadávali na jej posteľ.
Po meste sa rýchlo rozkrikli správy o strašení rodiny Bowenových a tak im viacerí obyvatelia prišli na pomoc. Noc čo noc okolie rodinného domčeka strážili desiatky mužov, no údery i kamenné spŕšky stále pokračovali. Médium, ktoré bolo v dome tiež prítomné, zistilo, že Minnie zrejme ducha pozná. Dievča sa nakoniec spýtalo: "Si to ty, May?" May pritom bola jej nevlastná sestra, ktorá umrela len pár mesiacov pred začiatkom nevysvetlených javov. May jej údajne povedala, že je v nebi a že za to ďakuje matkiným modlitbám. Duch vraj sľúbil, že sa o matku bude starať do konca jej života. Javy na chvíľu ustali, no keď sa o pár dní rodina vrátila do domu, našla dosky, ktorými boli zatlčené rozbité okná, rozlámané na kusy na verande. Útoky kameňmi sa pritom neskôr zamerali aj na iných obyvateľov mesta, ktorí pomáhali pri strážení domu Bowenových. Istý policajt, ktorý mnoho nocí strávil v dome, bol pod nervovým vypätím poslaný mimo mesta, aby si odpočinul. Prípad je však dodnes nevyriešený a vravelo sa, že ide o jeden veľký podvod. Mohlo však malé dievča pod dohľadom mnohých svedkov hádzať kamene na vlastný dom? Alebo v tom boli zapojení i samotní občania mesta?
Prízrační vandali na Thornton Road
Jeden z najznámejších prípadov prízračných vandalov sa odohral v zime v rokoch 1981-1982 na Thornton Road v anglickom Birminghame. Tiché obytné pásmo sa tam odrazu každú noc menilo na bojovú zónu. Na päť domov tam neustále dopadávali kamene a spôsobovali škody na oknách a strešnej krytine. Obyvatelia si spočiatku mysleli, že ide o miestnych vandalov alebo nenávistných susedov a tak kontaktovali políciu. Tím vyšetrovateľov pod vedením veliteľa Lena Turleyho sa teda pustil do zdĺhavého vyšetrovania počas mrazivých nocí. Policajti si na záhradách v nehostinných podmienkach rozložili stany v snahe prichytiť páchateľov pri čine, pričom niektorí sa schovávali i na stromy. Použili sa tiež najmodernejšie prostriedky ako nočné videnie, automatické kamery snímajúce pohyb či obrazové zosilňovače. Jediné, čo však kamery zachytili, boli králiky, potkany a občas i líšky.
Aj počas neustáleho dozoru a modernej technike však kamenné spŕšky pokračovali a vyšetrovateľom sa nedarilo nájsť vinníkov. Obyvatelia boli tak zúfalí, že si na steny a okná natiahli pletivo na sliepky, aby zabránili ďalším škodám. Niektorí dokonca nosili helmy a bavlnené pokrývky hlavy, keď šli na svoju vlastnú záhradu, v prípade, že by ich trafil nejaký kameň. V noci spal iba málokto v očakávaní ďalších úderov a zvukov kameňov, ktoré sa kotúľajú po strechách. Niektoré kamene boli zaslané na analýzu, pričom sa zistilo akurát to, že pochádzajú priamo zo záhrad a museli byť nejako vyzdvihnuté zo zeme a hodené na domy. Nepodarilo sa však nikdy nájsť ani žiadne stopy, ktoré by ukazovali, že ich hádžu ľudia. Kamene boli pritom čisté, akoby ich niekto predtým umyl, a nenašli sa na nich tiež žiadne odtlačky prstov. Útoky neskôr roku 1982 náhle prestali, no polícia prípad označila za nevysvetliteľný.
Kto alebo čo teda hádzalo kamene na domy na Thornton Road? Mali by sme sa týchto neviditeľných vandalov báť? Nestáva sa často, že by kameň hodený neviditeľnou bytosťou niekomu vážnejšie ublížil. V jednom prípade jeden svedok dokonca povedal, že keď ho kameň zasiahol, pocítil len jemný náraz, ktorý vôbec nezodpovedal veľkosti a sile hodeného kameňa. Jav menom poltergeist tak zostáva stále nevysvetlený, rovnako ako jeho motívy a náladová povaha, ktorá spôsobuje toľko zmätku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára