Na svete existuje jedno miesto, kde sa "bytosti stvorené z myšlienok" považujú za realitu, a tým je Tibet. Tieto bytosti sa nazývajú tulpami. V tomto kraji si jogíni či iní ľudia, ktorí sa venujú magickým a svätým umeniam, vytvárajú svoje vlastné tulpy, pričom ich vzhľad sa môže líšiť – môžu to byť osoby, zvieratá či dokonca vyššie nadprirodzené bytosti. Stvorenie tulpy je však spojené s viacerými rizikami. Tieto bytosti sa po sformovaní môžu javiť poddajne a priateľsky, no čím dlhšie tulpa existuje, tým väčšiu silu nadobúda a tým ťažšie je potom pre stvoriteľa kontrolovať jej činy. Východné učenie taktiež hovorí, že tulpa si po čase môže vytvoriť svoju vlastnú tulpu, ktorá sa nazýva "yang-tul", ktorá si znova dokáže vytvoriť svoju bytosť pod názvom "nying-tul". Ľudí, ktorí dokážu vytvoriť mnohonásobnú tulpu, je však vraj veľmi málo a radia sa k svätým budhistom alebo k mystickým osobám. Otázkou však je: sú tulpy iba výplodom predstavivosti, alebo ide o skutočné bytosti?
Alexandra David Neel
Bádateľka a učenkyňa v mystických vedách francúzsko-belgického pôvodu Alexandra David Neel strávila v Tibete 14 rokov, kde sa učila tantrickému budhizmu. Učili ju tí najvýznamnejší lámovia, pričom ona sama sa neskôr stala prvým lámom ženského pohlavia. Bola značne uznávaná pre prínos a porozumenie tibetského myslenia a počas života napísala viac ako 30 kníh o východných náboženstvách, filozofii a jej cestách.
V knihe "Magic and Mystery in Tibet" opisuje bádateľka svoje zážitky z Tibetu, medzi ktorými vynikajú opisy jej pokusu o vytvorenie tulpy. Alexandra si uvedomovala riziká spojené s jej vytvorením, a tak sa rozhodla, že jej tulpa bude vyzerať ako veselý vľúdny mních, ktorého predlohou sa jej stal nápomocný žobravý mních z legiend o Robinovi Hoodovi. Vo svojej knihe píše:
"...moja obvyklá nedôverčivosť ma viedla k experimentovaniu a moja snaha bola nakoniec odmenená istým úspechom. Pre svoj experiment som si vybrala nenápadnú postavu – nízkeho tučného mnícha nevinnej a veselej povahy. Stiahla som sa a sústredenou meditáciou a inými rituálmi som pracovala na vytvorení bytosti. Po pár mesiacoch bol prízračný mních na svete, postupne sa jeho vzhľad menil, až pripomínal živú osobu. Stal sa akýmsi hosťom žijúcim v mojom apartmáne."
Alexandra sa potom ukázala na verejnosti a šla na cesty s jej sluhami. Jej tulpa sa však rozhodol ísť s ňou.
"...i keď som žila vonku a jazdila na koni, prelud ma stále sprevádzal. ...nebolo nutnosťou, aby som naňho myslela, aby sa zjavil. Prelud sa prejavoval hlavne vizuálne, no niekedy som cítila i jeho rúcho, ktoré sa o mňa obtrelo, alebo jeho ruku na mojom ramene."
Ako sa jej tulpa stával stále vitálnejším, začínal byť stále viac nezávislý. Začal sa správať nevhodne a odporovať. Zmeny v jeho správaní boli zjavné a začal sa svojej stvoriteľke vymykať spod kontroly.
"Znaky a vlastnosti, na ktoré som myslela, keď som svojho fantóma tvorila, sa postupne menili. Tučný veselý spoločník s vľúdnou tvárou sa menil na neúprimnú a výsmešnú bytosť. Bol stále drzejší a nepríjemnejší, slovom, vymykal sa mojej kontrole."
Veci sa potom zvrtli ešte viac. Tulpu začali vidieť i ostatní a niektorí z jej spoločníkov sa začali vypytovať, kto je ten cudzinec, ktorý sa objavuje v ich táboroch. Bytosť bola už tak nezvládateľná, že sa jej Alexandra nakoniec rozhodla zbaviť. Tulpa však bola iného názoru a svojej stvoriteľke sa vzoprela. Po šiestich mesiacoch tvrdej práce sa však Alexandra svojho prízraku konečne zbavila. "Myšlienky sú vecami" – fráza, ktorá sa v rámci motivácie používa i dnes. Ale čo ak je to pravda? Čo ak koncentrované myšlienky, ktoré prúdia svojou špecifickou cestou, môžu dať život nezávislým bytostiam? Čo sa v dnešnej dobe zdá ako fikcia, sa Alexandre David Neel zjavne stalo realitou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára