Počítač, ktorý sníval

V roku 1987 sa v anglickom Stockporte v grófstve Cheshire objavila záhada, ktorá doposiaľ nemala obdoby, a to už len kvôli tomu, že sa týkala počítača. V lete nainštaloval do svojej kancelárie istý architekt počítač Amstrad PC-1512. Zatiaľ čo v pracovnom čase počítač fungoval tak ako mal a spoľahlivo ukladal údaje o zákazníkoch i stavebných plánoch, zdalo sa, že po robote sa venoval pre stroj veľmi neobvyklej činnosti – sníval.

Jedného večera v kancelárii pracovali zamestnanci upratovacej firmy, keď si všimli nápadnej svietiacej obrazovky Amstradu. Na ich prekvapenie však zistili, že počítač nie je vôbec zapnutý, a tak znepokojene kontaktovali architekta, ktorý počas nasledujúcich nocí vykonával kontroly. O niekoľko dní sa počítač ohlásil znova. Zapol sa úplne sám a vydával pri tom zvuky, ktoré pripomínali stony. Na obrazovke sa zároveň objavovali písmená, ktoré vytvárali nesúvislé fragmenty slov. Tieto podivné javy sa začali opakovať takmer každú noc.

O neobvyklom prípade sa dozvedel aj vydávateľ britského časopisu "Personal Computer" Ken Hughes, ktorý sa do počítačov vyznal veľmi dobre a Amstrad PC-1512 rozobral do najmenších dielov. I tak však nenašiel jedinú závadu alebo nedostatok, čo ho zmiatlo ešte viac. Odpojil teda počítač a preniesol ho do miestnosti bez elektrických zástrčiek. Amstrad bol následne odpojený aj od klávesnice, postavený na krabicu a Hughes naňho namieril videokameru, pričom kábel bol omotaný okolo krabice, aby bolo vidieť, že je stroj odpojený od akéhokoľvek zdroja energie.

Počas nasledujúcich troch mesiacov, kedy bol stroj pod neustálym dohľadom kamery, vzniklo mnoho bizarných záberov. Amstrad sa i bez elektriny zapínal samovoľne s počuteľným elektrostatickým praskotom a bolo vidieť, že sťahuje súbory. V rohoch obrazovky stále blikali útržky slov a viet. Návštevníci istej počítačovej výstavy vo Veľkej Británii, ktorým boli nahrávky ukázané, iba udivene tvrdili, že podobné výjavy zažívajú vo vlastných snoch a že "sny" Amstradu sú veľmi podobné fáze REM, ktorá je známa u človeka. Tieto "sny" pritom v priemere trvali okolo pol minúty, taktiež podobne, ako u ľudí. Po nich počítač "vzdychol" a vypol sa.

Ken Hughes bol týmto prípadom úplne zmätený. Sám vylúčil akúkoľvek možnosť vplyvu statickej elektriny či elektromagnetických zdrojov, akým je rádiové vysielanie či letiskový radar. Niektoré slová, ktoré sa na obrazovke zjavovali, boli pritom až strašidelné a človek sa mohol iba domnievať, či sa náhodou nejaká bytosť v stroji nepokúša nadviazať s okolitým svetom kontakt. Jednalo sa snáď o doslovnú interpretáciu tzv. "deus ex machina" – ducha v stroji?