Duchovia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau

Na svete existuje nespočetne veľa miest, na ktorých po rôznych tragédiách a úmrtiach stále mátajú duchovia mŕtvych, no menej tých, na ktorých zubatá kosila naozaj vo veľkom a kde sa utrpenie a bieda dajú doslova cítiť vo vzduchu. Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau neďaleko poľského Ovienčimu sa jednoznačne k takýmto miestam radí a nie nadarmo je prezývaný "tábor smrti". Medzi rokmi 1940 a 1945 totiž medzi jeho múrmi a ostnatými drôtmi zahynulo približne 2,1 až 2,5 milióna ľudí, no historici tvrdia, že toto číslo určuje minimum a je v skutočnosti ešte oveľa vyššie.

Keď sa roku 1941 v tábore zriadili plynové komory a postavilo sa krematórium, nacisti považovali tábor za jeden z najúčinnejších vyhladzovacích nástrojov. Medzi januárom 1942, kedy tiež pribudli tzv. "bunkre", ktoré boli neskôr využívané hlavne pre ubytovanie maďarských Židov, a marcom 1943 v plynových komorách zahynulo asi 175 000 ľudí. Ich telá boli potom spálené na jednej hromade v jamách na dvore. Vtedy už bolo všeobecne známe, že Hitlerove jednotky SS tábor využívajú ako fabriku na masové vyvražďovanie. V komorách sa používal účinný plyn Zyklon-B, ktorý dokázal ľudí usmrtiť do 20 minút. Telá boli potom odvážané do krematória, no ešte predtým z nich dávali dole šperky, zlaté zuby a iné cennosti. Pece pritom obsluhovali samotní Židia, ktorí boli pod neustálym dohľadom sadistických príslušníkov SS.

Strašenie
Po takom množstve biedy, utrpenia a mŕtvych nie je žiadnym prekvapením, že tábor je považovaný za jedno z najstrašidelnejších miest sveta. Väčšina ľudí, ktorí tábor navštívia, pociťuje silný smútok a nepokoj a stáva sa často, že jedinci sa náhle rozplačú a nie sú schopní pokračovať v prehliadke s ostatnými. V oblasti vraj nikdy nepočuť vtáčí spev a celkovo sa zdá, že všetko živé sa od tábora a jeho okolia dištancuje. Turisti často cítia chladné miesta a niektorí dokonca pociťujú aj dotyky neviditeľných rúk. Jedna žena opisovala zážitok, keď ju niečo neviditeľné potiahlo za šaty a slabo zašepkalo iba dve slová: "prosím" a "odíďte". Na fotografiách sa často objavuje podivná hmla, tiene, orby a iné anomálie, ktoré sú pripisované manifestáciám duchov. Do tábora sa však ešte nikdy nedostal žiaden tím profesionálnych paranormálnych vyšetrovateľov, čo je trocha škoda, a tak ostáva strašná história tábora spolu s nepokojnými dušami stále uzavretá medzi múrmi.