Vraždy DeFeovcov
Všetko sa to začalo v skorých ranných hodinách 13. novembra 1974. Rodina DeFeových, ktorá v dome na Ocean Avenue č. 112 na Long Islande žila už od roku 1965, nemohla byť pripravená na to, čo spraví ich 23-ročný syn Ronald, ktorého prezývali Butch. Asi o pol šiestej večer vtrhol Butch do dverí miestneho baru a zakričal: "Prosím, pomôžte mi! Myslím, že môj otec a matka boli zastrelení!" Jeho priatelia sa okolo neho rýchlo zbehli a rozhodli sa, že sa do domu pôjdu pozrieť. Po príchode našli muži predné dvere odomknuté, no v dome bola tma a ticho. Šli teda na poschodie so spálne, kde ich privítala desivá scéna. Ronald DeFeo starší a jeho žena Louise ležali dolu tvárou vo svojej posteli mŕtvi. Obaja mali priestrely v oblasti chrbta. Onedlho muži našli aj ich deti, Dawn, Allison, Marca and Johna-Matthewa, a všetci boli takisto brutálne popravení v spánku. Spolu to bolo 6 mŕtvych.
Na miesto onedlho dorazila polícia a našla Butcha a jeho kamarátov na prednom trávniku. Butch bol však silne rozrušený, plakal a vzlykal a nechcel sa do domu vrátiť. Nakoniec sa im ho podarilo presvedčiť a detektív Gasper Randazzo bol prvý, kto ho začal spovedať. Butch spočiatku tvrdil, že za vraždy bol zodpovedný istý nájomný vrah mafie, ktorý mal zálusk na ich úspory a šperky. Medzitým, čo mladého muža nechali na polícii, sa vyšetrovatelia vybral späť na miesto činu. V Butchovej izbe sa našli krabice s nábojnicami, ktoré pasovali k vražednej zbrani. Jeden z jeho kamarátaov potvrdil, že Butch je "blázon do zbraní". Všetko začalo do seba zapadať.
Butch sa neskôr pri vypočúvaní stále vracal k výpovedi o mafiánovi, ktorý bol podľa neho za rodinný masaker zodpovedný, a ktorý sa mal zbaviť aj dôkazov. Nakoniec to však vzdal a priznal sa. Všetky obete boli raz za radom zastrelené puškou Marlin 336C okolo tretej nadránom, pričom rodičia boli postrelení dvakrát. Čo však bolo najpodivnejšie, všetky obete ležali tvárou dolu, akoby ich niekto držal, a údajne iba Louise DeFeo a jej dcéra Allison boli počas silnej streľby prebudené. "Keď som raz začal, nemohol som už prestať. Išlo to tak rýchlo," vyhlásil neskôr Butch. Priznal sa tiež, že po vraždách sa prezliekol a zbavil sa dôkazov. Na súde Ronaldov obhajca tvrdil, že muž konal v sebaobrane po tom, čo počul členov rodiny, ako proti nemu chystajú spiknutie. Vyšlo totiž najavo, že Butch mal s rodinou a najmä s otcom zlé vzťahy a často sa hádali či bili. Objavili sa i tvrdenia o šialenstve a psychických poruchách, no sudca bol neoblomný a veril, že Butch konal za plného vedomia. 21. novembra 1975 bol Ronald DeFeo junior obžalovaný zo šesťnásobnej vraždy druhého stupňa a dostal šesťkrát 25-ročný trest odňatia slobody. Momentálne sa stále nachádza vo väzení a jeho žiadosti o podmienečné prepustenie ostávajú zamietnuté.
Teror pokračuje
Dom ostal po vraždách 13 mesiacov prázdny, až kým sa doň v decembri 1975 nenasťahovala 5-členná rodina Lutzových. George a Kathy Lutzovci dom kúpili najmä pre jeho nízku cenu, ktorá činila len 80 000 dolárov. I napriek hroznej minulosti si Lutzovci mysleli, že ide o ich vysnívaný dom. Po tom, čo sa rodina spolu stretla pri stole, všetci súhlasili, že sa nad minulosť prenesú a zabudnú na ňu. Pre istotu sa však ešte prvého dňa rozhodli zavolať kňaza a dať celý dom vysvätiť. Otec Ray Pecoraro ich žiadosti vyhovel a prišiel práve keď rodina odchádzala, pretože mala ešte veľa práce. Zamávali si na pozdrav a otec Ray vošiel dnu. Počas procesu vysvätenia sa otec dostal do izby na hornom poschodí, kde sa však začal cítiť podivne. Odrazu k nemu prehovoril silný mužský hlas, ktorý mu prikázal odísť. Otec Ray v rýchlosti odišiel a neskôr nenápadne Lutzovcov varoval, no tí najprv nerozumeli, o čo sa jedná. Cestou späť na faru sa jeho auto začalo správať podivne a takmer havaroval. Onedlho taktiež vraj začal trpieť príznakmi podobnými chrípke a na jeho rukách sa objavili pľuzgiere podobné stigmám.
V dome najprv Lutzovci nezažili nič neobvyklé a tešili sa z nového domova, no onedlho sa strhol zmätok. V dome sa často objavovali chladné miesta a vo vzduchu sa vznášali podivné vibrácie. V noci rodinu budil buchot a nárazy, ktoré zneli ako zabuchnutie okna. George sa taktiež každú noc budil v čase 3:15 a chodil kontrolovať člnovú kôlňu za domom. Neskôr sa dozvedel, že to bol približný čas, kedy Ronald DeFeo junior spáchal vraždy. I napriek tomu, že bola zima, v izbách sa objavovali húfy múch. Kedykoľvek sa otec Ray snažil telefonicky s rodinou skontaktovať, hovory boli prerušované desivými hlasnými zvukmi, kvôli ktorým sa nemohli rozprávať. Po izbách bol cítiť nepríjemný hnilobný zápach, ktorý sa objavil odnikiaľ a krátko na to zmizol. Predné dvere sa uprostred noci silno zabuchli, a to i napriek tomu, že boli pevne uzamknuté. Kathy často tiež cítila neviditeľné ruky, ktoré sa jej dotýkali a nechávali na jej koži červené značky. Raz dokonca cítila pálivú bolesť, akoby ju niekto pálil horúcim bodcom z krbu.
Podivné udalosti si vyžiadali daň na Georgovi. Začal sa čoraz častejšie od ostatných izolovať a neustále sa snažil rozohriať krb, aby aspoň trocha nahrial dom. Hádal sa aj s deťmi a viackrát ich vraj aj za trest zbil. Ich najmladšia dcéra Missy sa začala zhovárať s neviditeľným "anjelom" menom Jodie, ktorý vraj žil v jej izbe. Missy tvrdila, že Jodie vyzerá ako "veľké prasa", no môže kedykoľvek meniť výzor. Pri jednej príležitosti zbadali obaja George i Kathy za oknom spálne na poschodí červené oči, ktoré nazerali dnu. Missy pritom tvrdila, že je to Jodie, ktorá sa chce dostať do domu. Zo stien, schodov a dverí niekedy vytekala podivná zelená lepkavá látka a dva záchody na poschodí sčernali, akoby vodu niekto zafarbil farbou. Kathy potom ani jeden záchod nevedela vyčistiť ani najsilnejšími prostriedkami. Pri jednej príležitosti sa zas v krbe v obývacej izbe zjavil "démon" s prestrelenou hlavou, ktorého podobizeň ostala vypálená do steny vo vnútri.
Kathy mávala často nočné mory o vraždách a videla, ako vrah postupoval z izby do izby a strieľal do obetí. George si neskôr uvedomil, že sa podobá na samotného Butcha, pričom nevedomky začal chodiť do toho istého baru "The Witches' Brew" a pil. Deti Lutzovcov taktiež začali spávať na bruchách, podobne, ako boli nájdené mŕtvoly DeFeovcov. George jedného dňa v pivnici objavil tajnú miestnosť, ktorá sa nachádzala za stenou. Steny v nej boli namaľované na červeno a samotná miestnosť sa neobjavovala ani v plánoch domu. K tejto miestnosti sa odmietal priblížiť ich pes Harry a krčil sa na podlahe, akoby cítil niečo zlé. 1. januára 1976 sa pri dome v snehu objavili veľké stopy kopýt podobných prasaťu – žeby patrili Jodie? Veľký krucifix, ktorý Kathy zavesila do obývačky, sa behom niekoľkých dní pomaly otočil naopak a vydával kyslý zápach.
Poslednej noci, po ktorej rodina doslova utiekla, sa stalo niečo, čo George označil ako "dôvod k odchodu". Zatiaľ čo všetci spali, všimol si odrazu, že Kathy sa vznáša vo vzduchu a pomaly sa pohybuje preč. George sa však nemohol pohnúť a cítil prítomnosť niečoho cudzieho. Keď sa mu podarilo dostať sa na nohy, snažil sa Kathy stiahnuť na zem, no vtom sa jej tvár zmenila "na tvár stareny, plnú vrások a s bielymi vlasmi na hlave a ústami bez zubov, z ktorých tiekla slina". 14. januára 1976, teda po 28 dňoch, rodina v zmätku opustila dom a svoj majetok v ňom nechali. Na druhý deň ich prišli vysťahovať, no nikto nehlásil v dome nič neobvyklé. Kniha od Jaya Ansona vznikla na základe audionahrávok, na ktorých Lutzovci opisujú svoje zážitky v dome hrôzy. Alebo bolo všetko inak?
Vysvetlenia
Po zvyšok života si George i Kathy za svojimi výpoveďami neoblomne stáli a tvrdili, že to, čo sa v dome stalo, bolo skutočné. Do domu sa krátko po úteku Lutzovcov dostal i známy pár vyšetrovateľov Ed a Lorraine Warrenovci. Lorraine hneď po vstupe opisovala "silný pocit smútku a skľúčenosti" a Ed po vstupe do pivnice cítil prítomnosť neľudskej bytosti. Po prvej návšteve Warrenovci zostavil tím médií a vyšetrovateľov a v dome sa potom konalo psychické vyšetrovanie v sprievode kamier a fotoaparátov. Viaceré médiá v dome zažívali desivé javy a dokonca i samotný kameraman, ktorý vyšetrovanie iba natáčal, tvrdil, že zažil podivné "náhle búšenie srdca a neschopnosť dýchať". "Čokoľvek je tu, je to podľa mojich odhadov negatívnej podstaty. Nemá to nič s niekým, kto kedysi chodil po svete v ľudskej podobe," tvrdila Lorraine. Lutzovci sa do domu už nikdy nevrátili a ich príbeh sa stal známy po celom svete. I tak sa však objavilo mnoho nezodpovedaných otázok.
George údajne počas desivých udalostí kontaktoval paranormálneho vyšetrovateľa Stephena Kaplana. Žiadal od neho, aby sa na vec pozrel aj za cenu finančnej odmeny. Kaplan žiadne peniaze nechcel, no povedal, že ak to bude podvrh, svet sa to dozvie. George onedlho na to zrušil vyšetrovanie a tvrdil, že Kathy nemá rada publicitu. Onedlho sa však odohralo vyššie spomínané vyšetrovanie Warrenovcov. Kaplan bol teda skeptický a od Georga sa dozvedel, že čítal akúsi knihu o démonoch, no nemohol si spomenúť na jej názov. Neskôr sa dokonca objavili tvrdenia o tom, že Lutzovci si celú záležitosť vymysleli spolu s právnikom samotného Ronalda DeFea, Williamom Weberom. Chceli vraj z príbehu vyťažiť peniaze, aby splatili svoje dlhy. George mal právnikovi dokonca sľúbiť podiel z knihy, ktorý nedostal, a tak rodinu zažaloval. Ukázalo sa tiež, že mnoho detailov, ktoré opisuje Ansonova kniha, nesúhlasí s konkrétnymi dôkazmi priamo v dome. Taktiež, kňaz, ktorý mal vysvätiť ich dom tvrdil, že nemal s vysväcovaním žiadne problémy a nezažil nič neobvyklé. Kde teda je pravda? Ďalší vlastníci po Lutzovcoch už v dome nehlásili žiadne neobvyklé javy a tvrdili, že údajné strašenie je jedna veľká hlúposť. Ako je však známe, na miestach, kde sa odohrali závažné tragédie, sa často ľudia naozaj stretávajú so záhrobím. Prečo sa však javy zamerali len na rodinu Lutzovcov? Je najslávnejší prípad strašenia v Amerike naozaj iba veľký podvrh? To nám už zrejme nikto neobjasní. George i Kathy sú už po smrti a nikto z rodiny sa k prípadu nechce vyjadriť. Pravda teda znova záleží iba na našom presvedčení.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára