Tajomný let admirála Byrda

Americký admirál Richard E. Byrd (1888 – 1957) bol v prvej polovici 20. storočia známy vďaka jeho leteckým schopnostiam a záujmu o objavovanie polárnych oblastí. Existuje však jeden príbeh, ktorým Byrd zmiatol mnohých vedcov a vyšetrovateľov. Keď 29. novembra 1929 prelietal nad Antarktídou, vyslal podivnú rádiovú správu, ktorú dokonca naživo prenášal aj rozhlas.

V tejto správe Byrd vzrušene hlásil, že keď sa s lietadlom vynoril z hustej hmly, typická ľadová púšť sa odrazu premenila na úrodné pastviny, kde boli jazerá, vegetácia a údajne i zvieratá podobné mamutom a bizónom. V ich blízkosti mal Byrd dokonca vidieť i ľudí. Pasáže s týmto neobvyklým popisom boli potom zo správy vystrihnuté, no i tak sa našlo niekoľko ľudí, ktorí si Byrdov opis južného pólu bez ľadu dobre pamätali. Údajne sa objavil aj približne 100-stranový popis tejto udalosti, ktorý však bol neskôr zo všetkých knižníc a archívov odstránený. Jednou z osôb, ktorá si na tento incident neskôr spomenula, bola súdna reportérka Emily Ingram z Miami. Vďaka svojej profesii bola jej pamäť dobre vytrénovaná a tak ešte v 70. rokoch vedela túto záležitosť veľmi živo opísať.

V tom čase rodina Ingramovcov bývala v Bostone. Ich otec kúpil nové rádio, ktoré malo reproduktor i slúchadlá a malo výkonnú anténu. Ich matka sa o prenos Byrdovho letu zvlášť zaujímala a tak boli všetci napätí, keď v rádiu oznámili, že po sedemdesiatom stupni admirál Byrd preletí ponad južný pól a jeho komentáre budú prenášané priamo rozhlasom. Po počiatočných poruchách sa nakoniec ozval hlas admirála, ktorý opisoval rutinný let nad nekonečnou krajinou pokrytou snehom a ľadom. Potom sa šum vrátil a chvíľu nebolo počuť nič, no potom sa ozval vzrušený admirálov hlas: "Pozri! Vidíš to? Veď tam dolu je tráva. Šťavnatá zelená tráva. Všade sú kvetiny...aká krása. A pozri na tie zvieratá. Vyzerajú ako losy, tráva im siaha až po bruchá. A pozri: sú tu i ľudia! Vyzerajú udivene, že vidia lietadlo..." Potom sa však ozvali znovu silné poruchy a prenos bol na konci. Náhle sa z rádia ozvala hudba.

Poslucháči však nikdy nedostali žiadne vysvetlenie o tom, čo sa stalo. Zdalo sa, že Byrda uprostred vety prerušili. Emily Ingram vtedy dokonca zo zvedavosti napísala rodine Byrdových do Virgínie list, no nikdy sa nedočkala odpovede. Vraví sa, že i neskoršie expedície do Antarktídy viackrát objavili oblasti bez ľadu a snehu ako napríklad nemecká expedícia "Schwabenland" z rokov 1938 – 1939. Vtedy vraj piloti hydroplánu objavili niekoľko stovák kilometrov od nultého poludníka kopcovité územie bez ľadu, na ktorom dokonca boli i jazierka. Richard E. Byrd až do svojej smrti potvrdzoval autentickosť podivnej udalosti. Prečo však boli pasáže z prenosu vystrihnuté a správa cenzurovaná? Prečo sa ľudia nemajú dozvedieť, že na Antarktíde existuje aj niečo iné než ľadová pustatina? Pocítili snáď niektoré autority nutkanie siahnuť k cenzúrnym opatreniam, aby pred verejnosťou utajili veci, ktoré nie sú v súlade s "oficiálnou pravdou"? Na ľadovom kontinente sa však i neskôr behom rokov odohralo mnoho záhadných udalostí a zdá sa, že šiesty kontinent si svoje tajomstvá stále dobre stráži.