Vraždy v letovisku Keddie

12. apríla 1981 sa 14-ročná Sheila Sharp vracala od kamarátky, u ktorej prespala, do chatky č. 28 v letovisku Keddie v Kalifornii, kde jej rodina bývala už 2 mesiace. Scéna, ktorá ju tam však privítala, navždy uvrhla zlovestný tieň na túto obľúbenú turistickú lokáciu. Nábytok bol rozbitý a spolu so stenami bolo takmer všetko pokryté krvou. Telo jej matky, Glenny Susan Sharp, bolo nahé, zviazané páskou a zohavené takmer až na nepoznanie. Jej brat John a jeho kamarát Dana Wingate boli taktiež zviazaní a brutálne popravení. 13-ročná sestra Sheily Tina v chatke dokonca vôbec nebola. Dvaja mladší súrodenci a ich kamarát pritom pokojne spali vo vedľajšej izbe.

Večer predtým svedkovia videli Johna s Danom, ako sa vracajú z túry. Vyšetrovatelia odhadovali, že vrahovia sa k nim pripojili už cestou alebo ich v chatke počkali. Teror sa začal večer, približne okolo desiatej hodiny. Obete boli zviazané páskou a elektrickým drôtom a boli po dobu asi 10 hodín brutálne mučené. Miesto činu pripomínalo scénu z hororu. Vrahovia použili kuchynské nože a tesárske kladivo a použili ich na obetiach z celej sily, pričom rozbili doslova celú izbu. Jeden nôž bol dokonca násilím ohnutý. Najzvláštnejšie však bolo, že susedia v chatke, ktorá bola vzdialená asi na 5 metrov, v noci nepočuli nič.

Keď na miesto dorazila polícia, po Tine Sharp nebolo ani stopy. Vyšetrovanie však odhalilo, že sa do chatky neskôr večer dostavila, no vrahovia ju najskôr potom uniesli. Bratia Sharpovci, ktorí boli v tom čase malými deťmi, neskôr tvrdili, že Tinu videli ísť dnu a že videli aj dvoch údajných vrahov. Na základe ich rozprávania sa vytvorili aj podobizne vrahov, no vďaka tomu, že Sharpovci boli vtedy ešte len deti, ostávajú tváre vrahov diskutabilné. I napriek rozsiahlemu pátraniu sa ich však nikdy nepodarilo chytiť. Vynorilo sa mnoho špekulácií, najčastejšie o spojení rodiny s drogami či o satanistických maniakoch. Po dlhých troch rokoch sa pri vodopáde 50 míľ od letoviska Keddie našla lebka, ktorá patrila Tine. Zvyšok tela však nebol nájdený. Niekedy obľúbená a známa destinácia sa po vraždách stala obávanou a upadala do zabudnutia. Majiteľ Gary Mollath sa i napriek tomu snažil Keddie udržať pri živote, no chatky stále viac priťahovali iba bezdomovcov a vandalov. Aj keď sa mu niekedy podarilo výletníkom prenajať zopár chatiek, tá s číslom 28, ktorá dostala prezývku "vražedný dom", ostala prázdna aj s jej krvavou minulosťou.

Netrvalo dlho a o chatke sa začali šíriť zvesti o tom, že v nej straší. Miestni tvrdili, že počuli stony a náreky a v oknách videli tiene a tmavé postavy. Z prázdnej budovy sa tiež ozývali zvuky trieskajúcich dverí a kroky. Mollathova nevlastná dcéra raz videla na kuchynských dverách chatky, pri ktorých boli opreté vidly, vyryté slovo "NO". O pol hodinu neskôr však boli vidly aj slovo na dverách preč. Gary Mollath dal nakoniec v roku 2004 chatku zničiť. Médium menom Annette Martin tvrdí, že obete násilných a nevyriešených prípadov často na miestach ich vraždy ostávajú, pretože ich duše sú traumatizované a nevedia, že sú už mŕtve. Dodáva tiež, že zničením budovy sa ľudia nepokojných duchov nezbavia. Je teda možné, že nešťastné duše brutálneho zločinu sa stále potulujú niekde v letovisku Keddie.