Asi okolo pol deviatej večer trojica opustila reštauráciu v New Caney a Betty vyšla na cestu Highway FM 1485, ktorú používali hlavne miestni, keďže bola dosť izolovaná. Oblasť bola iba riedko osídlená a kraje cesty obklopovali iba masívne duby, borovice a močiare. Asi po tridsiatich minútach jazdy si Colby všimol osvietený objekt, ktorý sa vznášal nízko nad vrchmi stromov v diaľke. Čím bližšie sa k nemu s autom blížili, tým väčší sa zdal byť. Uvedomili s však, že objekt sa približuje a blíži sa priamo k ceste, čo trojicu mierne rozrušilo. Dúfali však, že keď pôjdu rýchlejšie, prejdú autom popod objekt a minú ho. Bolo už však neskoro. Predtým, ako to mohli zrealizovať, stroj pomaly klesol nízko nad stred vozovky a odrezal im cestu.
Vickie začala kričať, aby Betty zastavila auto, inak budú všetci spálení. Objekt bol mnohonásobne väčší ako ich auto, mal tvar diamantu a zospodu občas vyžarovali silné plamene ako z rakety. Keď Betty konečne zastavila, UFO bolo od nich vzdialené asi na 60 metrov. Objekt žiaril tak silno, že okolité lesy boli osvetlené ako cez deň a vyzeralo to, že stroj je vyrobený z matného hliníka. Stredom objektu sa tiahol rad akýchsi modrých svetiel alebo okienok. UFO tiež vydávalo prerušované pípanie.
Trojica vystúpila z auta, aby si celú vec lepšie obzrela. Vickie stála v otvorených dverách na pravej strane spolujazdca a keďže bola veriacou osobou a neverila v mimozemský život, myslela si, že ide o koniec sveta. Čakala totiž, že z jasného objektu príde samotný Ježiš. Malý Colby sa však začal báť a prosil Vickie, aby sa vrátila dnu do auta. Tá tak po pár minútach aj spravila a utešovala chlapca, že o nič nejde. Začala takisto kričať na Betty, aby sa tiež vrátila, no tá bola neznámym zjavom tak fascinovaná, že prešla až pred auto a pozorne hľadela na UFO. Stála tam dokonca i po tom, čo horúčava z objektu začala páliť jej kožu. Vrátila sa do auta, až keď objekt začal pomaly stúpať na oblohu. Keď chcela otvoriť dvere, kľučka bola taká horúca, že ju musela chytiť pomocou svojej koženej bundy.
Potom sa stalo čosi nečakané. Keď UFO vzlietlo nahor, objavilo sa odrazu mnoho helikoptér, o ktorých Betty neskôr tvrdila, "že sa objavili zo všetkých smerov naraz a vyzeralo to, že sa objekt snažia obkľúčiť". O pár sekúnd však UFO zmizlo za stromami, pričom auto bolo jeho vplyvom tak nahriate, že Betty musela namiesto topenia pustiť klimatizáciu. Keď všetko znova utíchlo, trojica naštartovala a pustila sa dolu cestou. Po niekoľkých kilometroch sa napojili na väčšiu cestu, ktorá pokračovala v smere odletu UFO. Objekt bol stále zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov jasne viditeľný, pričom osvetľoval okolie i podivný sprievod helikoptér. Trojica z diaľky napočítala približne 23 helikoptér, pričom ich neskôr priradili k armáde.
Svedkovia neobvyklého zážitku potom pokračovali v ceste až domov do Daytonu. Keď Betty okolo desiatej večer došla domov, cítila sa už tak zle, že nebola svojmu priateľovi ani deťom schopná ani povedať, čo sa stalo. V priebehu nasledujúcich hodín jej koža sčervenala, akoby bola spálená slnkom. Krk jej napuchol a na tvári sa jej objavili bolestivé vredy. Celú noc jej bolo zle, vracala, a ráno bola už takmer v kóme. Niekedy medzi polnocou a druhou nadránom zažívali Vickie a Colby podobné príznaky, aj keď miernejšie. Najprv im taktiež sčervenala koža, potom nasledovala hnačka a vracanie. Pre všetkých svedkov to bola strašná noc.
Nasledujúceho dňa Betty presunuli do domu k Vickie, aby sa o nich starali naraz. Stav Betty sa však zhoršoval a tak bola na tretí deň od incidentu hospitalizovaná. Jej popáleniny a pľuzgiere boli také zlé, že jej priateľ ju pri návšteve v nemocnici nevedel spoznať. Začali jej tiež vypadávať vlasy a oči jej napuchli tak, že celý týždeň nemohla vidieť. Príznaky obetí boli až príliš podobné tým, ktoré vznikajú pri vystavení sa radiácii. Následné vyšetrovanie sa zameralo hlavne na helikoptéry, ktoré sa na mieste incidentu odrazu objavili. Velenie letiska v neďalekom Houstone však poprelo akékoľvek tvrdenia o tom, že by sa jednalo o ich stroje. Major Tony Geishauser z leteckej základne Fort Hood taktiež tvrdil, že v čase stretnutia sa v oblasti nenachádzala ani jediná helikoptéra, ktorá by patrila im, a dodal, že sa zrejme jednalo o "supertajnú záležitosť". Všetky ostatné základne v Texase i Louisiane popreli, že by boli do prípadu akokoľvek zahrnuté.
Objavili sa však i ďalší svedkovia. Istý policajt spolu so ženou šli v ten večer po neďalekej ceste, keď si všimli viacerých helikoptér značky CH-47. Muž žijúci v Crosby, ktoré ležalo priamo v dráhe letu, tiež hlásil pozorovanie mnohých vojenských helikoptér. Robotník z Daytonu zas nad svojou záhradou zahliadol prelietať veľké UFO. Potvrdil, že malo tvar diamantu a šľahali z neho silné modré plamene. Svedkov ešte dlho po stretnutí trápili zdravotné problémy. Najhoršie to však bolo pre ich oči. Na ich viečkach sa objavila prudká infekcia, ktorá sa nikdy poriadne nezahojila. Zrak Vickie sa podstatne zhoršil a po pár týždňoch od incidentu jej vypadalo asi 30 % vlasov. Colby tiež prišiel o trochu vlasov, no tie mu dorástli. Najhoršie na tom však bola Betty. Okrem zmienených problémov sa u nej objavila averzia na teplú vodu, slnečné lúče a iné zdroje tepla. Po incidente strávila s prestávkami v nemocnici takmer celý rok. Stratila tiež asi polovicu vlasov a tak doktori usúdili, že všetci traja boli nejakým spôsobom ožiarení.
Betty Cash a Vickie Landrum následne podali žalobu na americkú vládu v hodnote 20 miliónov dolárov. 21. augusta 1986 však súd ich prípad zamietol s tvrdením, že nič nedokazuje, že helikoptéry mali niečo spoločné s americkou vládou. Súd dal tiež za pravdu armáde, ktorá tvrdila, že nevlastní žiaden lietajúci stroj podobný diamantu. Prípad sa však objavil v mnohých televíznych programoch, ako napríklad "That's Incredible", kde Vickie Landrum v hypnóze rozprávala celý zážitok priamo pred publikom, alebo "UFO cover up? Live!". Akoby náhodou, Betty Cash zomrela 29. decembra 1998, presne 18 rokov od osudného incidentu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára