Zvesti o záhrobných javoch sa mestom rýchlo šírili a onedlho sa pod činžiakom začali objavovať davy zvedavcov, ktorí sa chceli dostať dnu a na vlastné oči zažiť paranormálnu aktivitu. "Duch zo Zaragozy", ako sa medzi ľuďmi šírilo, sa čoskoro dostal aj do anglických novín London Times. Miestna polícia však chcela ukončiť "cirkus", a tak byt navštívilo mnoho autorít, vrátane sudcov či psychiatrov, ktorí mladú slúžku vyšetrovali a dávali jej všetko za vinu už od začiatku.
Počas vyšetrovania však boli niektorí zainteresovaní stále viac presvedčení o tom, že sa nejedná o podvod. Bytosť nielenže vedela rozprávať, no dokonca videla i ostatných v byte a komentovala všetky ich aktivity. Vedela dokonca presne povedať počet osôb, ktoré sa v izbe v danom momente nachádzali. Autority sa teda začali domnievať, že Pascuala si z nich robí srandu pomocou bruchovravectva. Pod nátlakom, ktorý táto hystéria priniesla, bola teda mladá slúžka podozrivou číslo jedna.
Jedného dňa bola celá budova evakuovaná a Pascuala bola odvedená preč. Do činžiaku prišiel architekt, ktorý mal za úlohu skontrolovať každý jeden kút. Všetky komunikačné prostriedky, ako rádio či telefóny, boli načas odpojené, aby sa zamedzilo akémukoľvek podvodu, no maniakálny hlas sa naďalej ozýval z drevenej piecky. Tentokrát však zašiel ešte ďalej a začal všetkých prítomných urážať a dokonca sa vyhrážal, že ich všetkých zabije. Keď si architekt na pomoc zavolal skúseného murára, aby zmeral rozmery celej kuchyne, stalo sa ešte čosi. Hlas im dokázal, že pozná presné rozmery celej budovy. Keď murár meral určitú časť kuchyne, hlas mu iba sucho oznámil: "Neobťažuj sa, meria to 75 centimetrov." Samozrejme, údaj po meraní pasoval. Murár následne budovu okamžite opustil, zanechávajúc za sebou všetky svoje nástroje, a už nikdy sa do nej nevrátil.
Arturo Grijalba, syn majiteľa budovy, bol v tom čase ešte dieťaťom, keď sa k nemu prízračný hlas prihováral. Počas vyšetrovania sa raz dostal do kuchyne, kde svojmu otcovi oznámil: "Poďme preč otec, celá tá vec je bláznivá." Na to hrdelný hlas zareagoval: "Bláznivá nie, malý." Všetkých táto odpoveď zjavne šokovala. Po dvoch mesiacoch nadávok a slovných útokov náhle hlas utíchol. Ako v mnohých prípadoch poltergeista, javy sa objavili náhle a rovnako náhle aj zanikli.
Pascuala však bola stále označená za podvodníčku a polícia ju obviňovala z toho, že vie vôľou meniť hlas. Na druhej strane ju však iní občania obhajovali tým, že v čase niektorých manifestácií sa slúžka nenachádzala ani len v blízkosti činžiaku. Sudcovia však boli neoblomní a vinu pripísali Pascuale. Mladá žena po tejto záležitosti, ktorá ju poznačila, viedla samotársky život. Ku koncu života poskytla o prípade i jeden rozhovor, a keď sa jej spýtali, odkiaľ hlas vychádzal, odvetila: "Zo steny." Budova v súčasnosti už neexistuje a na jej mieste stojí moderný činžiak s mnohými obyvateľmi, ktorí však ešte nehlásili žiadne nadprirodzené javy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára