Diery neprirodzeného pôvodu

Keď sa v zemi náhle spravia veľké diery, prídu ľudia zvyčajne s prirodzeným vysvetlením. V drvivej väčšine prípadov ich spôsobuje náhly pokles pôdy, ktorá už bola z prirodzených alebo umelých dôvodov podmytá vodou. Občas sa však objavia i diery, ktoré nemajú žiadnu viditeľnú príčinu.

18. októbra 1984 zháňali dvaja bratia, Rick a Peter Timmovci, svoj dobytok neďaleko Grand Coulee v americkom Washingtone. Náhle však narazili na zvláštnu prepadlinu s rozmermi asi 3 krát 2 metre a s hĺbkou asi 3 metre. Prepadlina sa nachádzala hneď vedľa pšeničného poľa, kde bratia ešte minulý mesiac pratali úrodu a boli si istí, že tam vtedy ešte nebola. Nebolo však jasné, kto ju vytvoril a prečo. Čo ich však prekvapilo ešte viac, bol veľký kus chýbajúcej zeminy, ktorá ešte držala pokope a nachádzala sa asi 22 metrov od diery. Medzi obomi miestami sa nachádzali malé kúsky pôdy, ktoré tvorili oblúk a ukazovali, akým smerom a o akú vzdialenosť sa kus zeminy premiestnil. Keďže kus vyzeral nedotknuto a nebolo vidieť, že by ho niekto váľal po zemi alebo ťahal, bratia usúdili, že bol nejakým spôsobom prenesený vzduchom a opatrne položený na miesto, kde sa práve nachádzal.

Nasledujúceho týždňa zavolali zmätení bratia riaditeľa baní Dona Aubertina, ktorý pracoval pre indiánov z colvillskej rezervácie, ktorá susedila s ich pozemkom. Aubertin spočiatku uvažoval o tom, že na pole spadol meteorit, čo všetkým prišlo minimálne ako pravdepodobné. Keď však jeho známy, geológ Bill Utterbach, prehlásil, že diera v žiadnom prípade nemôže byť kráterom, zmenil názor. Utterbach prišiel s jednoduchším vysvetlením. Steny diery a jej hladké dno budili dojem, že nevznikli pohybom zhora nadol, ale skôr vyzdvihnutím zdola nahor. Korene stále trčali zo stien, a tak sa usúdilo, že diera nebola vytvorená rezom. Tento detail mužov zmiatol ešte viac. Zdalo sa, že kus zeme neodstránil mechanický stroj, ale že bol skôr opatrne vyzdvihnutý nahor. Ktorá sila však také niečo mohla spôsobiť? Uvažovalo sa tiež o veternom víre, no kus odstránenej zeminy vážil približne 3 tony.

Prípad z Grand Coulee ostal záhadou. Nepodarilo sa ho vysvetliť ani pracovníkom Smithonianovho vedeckého inštitútu, ktorí sa vraj s podobným úkazom ešte nikdy nestretli. I keď sa zdá, že tento prípad je jedinečný, nie je tomu úplne tak. V októbri roku 1954 písali francúzske noviny o podivnej diere, ktorá sa v noci objavila na poli blízko Poncey-sur-L'Ignon. Geológovia, ktorí miesto vyšetrovali, boli bezradní. Reportéri, ktorí si jav fotografovali, čitateľom opisovali, že zeminu "vysalo" niečo podobné obrovskému vysavaču. Vo februári roku 1979 zas objavili bádatelia prieskumného tímu pre geológiu a výskum nerastov v Utahu zvláštnu dieru v tvare kríža, ktorá mala v priemere 4,2 metra. Podobala sa diere, ktorá sa o 5 rokov neskôr objavila vo Washingtone. V správe bol pôvod diery označený iba jedným slovom – tajomný.

Ešte bizarnejší príbeh sa však týkal troch kráterov, ktoré merali 5,4 metra a boli hlboké 1,5 metra. Objavili sa blízko seba na poli vo Venice Center v štáte New York toho istého dňa – 12. novembra – v troch po sebe nasledujúcich rokoch – 1966, 1967 a 1968. Diery boli vždy objavené po hlasnej explózii, ktorú bolo počuť do vzdialenosti niekoľkých kilometrov. Nenašla sa však žiadna výbušnina a ani dôvod jej použitia. Keď sa teda nabudúce budete prechádzať poliami a lúkami, dávajte si pozor na náhle prepadliny v zemi, ktoré sa zjavne objavujú odnikiaľ a bez logického vysvetlenia.