Podoba čiernych psov sa líši podľa kraja, kde sa údajne vyskytujú, no väčšinou majú niekoľko spoločných čŕt. Prízračné psy sú veľké ako menšie teľa, majú veľké svietiace oči a hustú srsť. Nie vždy však majú čiernu farbu. Prízrak, ktorý straší pri Cawthorpe a Haughame v Lincolnshire, je podľa svedkov biely, no taktiež veľký ako teľa, a legendárny zlovestný Cu Sith zo Škótska je zas tmavozelený. Čierne psy sú väčšinou spájané s konkrétnymi trasami a poľnými cestičkami, podľa ktorých často daná cesta dostane aj meno, no nie vždy na danej ceste s takýmto menom straší.
Folklórista Theo Brown sa tieto prízraky pokúsil bližšie klasifikovať, na základe čoho vznikli tri typy prízračných psov: a) Prízrak je démon v psej podobe, ktorý môže meniť vzhľad. b) Prízrak pripomína klasického čierneho psa s hustou hrivou. c) Psí prízrak, ktorý sa objavuje v konkrétnom čase, napr. pri starodávnych festivaloch v danom kraji. Ďalšia preslávená folkloristka, Katherine Briggs, tieto psy ďalej člení na démonické psy, ľudské prízraky a duchov samotných psov.
Legendy
Vo všeobecnosti sa však tieto zjavenia pokladajú za zlé znamenie a zvestovateľov smrti, zvlášť ak sa objavia na pôde kostola alebo cintorína. V histórii sa objavuje aj niekoľko smrteľných prípadov, ktoré sú pripisované práve prízračným psom, aj keď skutočné udalosti sú pravdepodobne značne skreslené a dali by sa vysvetliť inými, prirodzenými vysvetleniami.
1557: 4. augusta sa nad Bungay v Suffolku zatiahla obloha a spustila sa silná búrka. Medzi deviatou a desiatou ráno sa v miestnom kostole modlili farníci, keď sa kostol odrazu začal otriasať v základoch. Odrazu oblohu preťal mohutný blesk a v kostole sa objavil desivý čierny pes, z ktorého šľahali iskry a plamene. Dvoch ľudí, ktorí sa na kolenách modlili, ihneď zabil, a tretiemu, ktorý sa od strachu nevedel pohnúť, spôsobil silné popáleniny, no muž údajne prežil. Tento prípad by sa však dal logicky vysvetliť ako vyčíňanie guľového blesku.
V neďalekom Blythburgu sa približne v tom istom čase pri rovnakej búrke v kostole objavil ďalší čierny pes (alebo podobný jav), ktorý zabil troch ľudí a na drevených dverách zanechal spálenú stopu, ktorú vidieť dodnes. Tieto dva príklady však naznačujú neobvyklé výkyvy počasia, a keďže ľudia boli popálení a jav zanechal i vypálené stopy, je pravdepodobné, že šlo naozaj o istú formu blesku. Vtedy sa však samozrejme takéto udalosti pripisovali temným silám, a tak je z historických záznamov ťažké vyvodiť presný záver.
Existujú však i príbehy, v ktorých majú čierne psy charakter ochrancu a sú dobrotivej povahy. Augustus Hare napríklad vo svojej knihe "In My Solitary Life" rozpráva príbeh o istom Johnnie Greenwoodovi zo Swanncliffu. Johnnie raz musel pri svojej ceste prejsť cez hustý a tmavý les, keď sa k nemu pri vstupe do lesa pridal čierny pes. Ten ho sprevádzal celú cestu lesom, až keď sa cestovateľ nevynoril na druhom konci. Vtedy pes zmizol rovnako záhadne, ako sa objavil. Na svojej ceste späť šiel muž tým istým lesom, kde sa k nemu znova pripojil ten istý pes. O niekoľko rokov vyšlo najavo, že dvaja zločinci odsúdení na smrť boli tej istej noci odhodlaní Johnnieho okradnúť a zavraždiť. Prítomnosť veľkého čierneho psa ich však vtedy odradila.
V Somersete je známy tiež "The Gurt Dog" (alebo Great Dog), ktorý je tiež považovaný za ochrancu. Vraví sa, že matky v Quantock Hills nechávali svoje deti hrať sa vonku bez dozoru, pretože verili, že Gurt Dog na nich dá pozor. Tento pes tiež údajne sprevádza osamotených cestovateľov.
Prízračné psy sa tiež údajne často objavujú na popraviskách (často ide o križovatky), kde odsúdených zločincov trestali smrťou. Tieto prízraky podľa legiend patrili samotným odsúdeným, ktorí na seba brali podobu démonického psa, ako to napríklad bolo v Tring v Hertfordshire. Roku 1751 tam starú ženu, ktorá bola obvinená z bosoráctva, popravili utopením. Na poprave sa čiastočne podieľal aj istý kominár, ktorého neskôr obesili neďaleko miesta prvej popravy. Pri šibenici, na ktorej umrel, sa potom objavoval čierny pes, ktorého videl miestny riaditeľ školy. Pes bol podľa jeho slov husto zarastený, mohutne stavaný a mal dlhé uši. Jeho oči svietili ako plamene a papuľu mal plnú veľkých tesákov.
V Dartmoore sa zas objavuje iný príbeh, v ktorom taktiež vystupujú čierne psy. Známy statkár menom Cabell, ktorý bol tiež vášnivý poľovník, vraj upísal svoju dušu diablovi. Keď roku 1677 umrel, okolo jeho hrobky sa začali objavovať čierne psy. Poľovníkov duch bol potom vídaný so svorkou prízračných psov. Táto legenda v skutočnosti mohla byť inšpiráciou pre prízračného psa v známom príbehu od Sira Arthura Conana Doyla "Pes Baskervillský".
Devon sa pýši legendou o prízraku menom "yeth hound" alebo tiež "yell hound". Podľa legiend má prízrak podobu bezhlavého psa , no v skutočnosti ide o ducha nepokrsteného dieťaťa, ktorý sa po nociach zakráda lesmi a vydáva desivé kvílenie.
Legendy o čiernych psoch sa však neviažu výlučne iba k britskému folklóru. Vo Flámsku sa v 18. storočí objavujú príbehy o mohutnom čiernom psovi s červenými ohnivými očami, ktorý dostal pomenovanie "Oude Rode Ogen" ("staré červené oči"). V južných regiónoch sa zas hovorilo o "psovi na reťazi", pekelnom tvorovi s dlhou reťazou, ktorý sa mal po nociach zakrádať poliami.
Z Mexika a Argentíny pochádzajú historky o tvoroch s rôznymi menami, ako napríklad Perro Negro (čierny pes), Nahual, Huay Chivo a pod. Ľudia verili, že tieto psy sú stelesnením diabla alebo že ide o podobu čarodejníka.
Vo všeobecnosti sa zdá, že príbehy o čiernych psoch vznikajú kombináciou folklóru, očitých svedectiev a miestnych povier, ktoré siahajú ďaleko do minulosti. Pozorovania čiernych psov však zjavne pokračujú dodnes. Kedysi v lete roku 2001 šli medzi ôsmou a desiatou večer dve ženy autom do Leeming Bar, keď sa pred nimi na ceste objavil mohutný čierny pes. Vodička v zmätku zavrela oči a dupla na brzdy, očakávajúc náraz. Druhá žena však jasne videla, ako zviera "prešlo cez kapotu", pričom si všimla, že pes nemal žiadne črty tváre a vyzeral ako tieň. Muž, za ktorým ženy šli a povedali mu o príhode, neskôr spáchal samovraždu. Bol pes zvestovateľom smrti?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára