Luxusný parník sa na svoju prvú cestu z Londýna vydal už 5. novembra 1908 so 756 pasažiermi na palube a pod velením kapitána Joshuu Ilberyho, 69-ročného profesionála s viac ako 30-ročnými skúsenosťami na mori. Loď mala na dĺžku 150 metrov a vážila viac ako 9000 ton a jej hlavnou úlohou bolo prepravovanie britských emigrantov do Austrálie z ich rodnej zeme. Využívala sa však taktiež na prepravu nákladu, ktorý mal kapacitu 15 000 ton, podobne ako Titanic.
Na druhú cestu do Austrálie sa loď vydala 29. apríla 1909. Všetko prebehlo ľahko a po zastávke z Melbourne vyrazila na spiatočnú cestu 1. júla. Parník mieril do prístavov v Južnej Afrike, po ktorých mal ísť priamo do Londýna. Waratah dorazil do Durbanu, kde jediný strojvodca a skúsený námorník menom Claude Sawyer z lode vystúpil a poslal telegram svojej žene do Londýna. Waratah potom Durban opustila 26. júla s 211 pasažiermi a posádkou a namierila si to do Kapského Mesta. Cestou parník videli posádky viacerých lodí a takmer všetky potvrdili, že loď sa plavila pokojne a nezdalo sa, že má nejaké problémy. Na Waratah narazila i posádka lode Harlow, ktorá však opísala podivné skutočnosti. Kapitán videl, že z parníka stúpa až neprirodzene hustý dym, akoby na lodi horelo. Keď sa zotmelo, posádka lode Harlow opisovala, ako sa v diaľke v blízkosti parníka zjavili dva prudké záblesky svetla. Jeden námorník však poznamenal, že šlo zrejme len o malý oheň z neďalekého pobrežia, ktorý bol v tom čase bežný, a tak kapitán Harlow tejto udalosti nevenoval pozornosť. Waratah mala do Kapského Mesta doraziť 29. júla 1909, no to sa už nestalo.
Spočiatku sa predpokladalo, že loď sa stále plaví po mori. Keď však dlhšie o parníku nikto nepočul, vydalo sa ho hľadať viacero lodí. Jedna prieskumná loď sa však v miestach, kde Waratah naposledy videli, stretla s neočakávane nepriaznivým počasím a mohutnými vlnami, a tak musela pátranie prerušiť a zakotviť v dokoch. Rodiny stratených pasažierov vzali vec do svojich rúk a požadovali stále nové pátrania. Tie však behom niekoľkých mesiacov nepriniesli nič. Istý pilot roku 1925 pri prelete nad brehmi republiky Transkei zbadal vrak lode, o ktorej sa domnieval, že to je Waratah, no i jeho odhady boli nakoniec mylné. Ďalšie vraky sa našli i v rokoch 1977 a 1999, no nebolo potvrdené, že by niektorý z nich bol naozaj strateným parníkom. Posledný prieskum sa uskutočnil roku 2004 pod vedením Emlyn Brown, ktorá hľadaniu lode zasvätila viac ako 20 rokov. Nakoniec však vyhlásila, že "vyčerpala všetky možnosti" a že už nevie, kde hľadať. A tak ostáva osud lode a poloha vraku stále neobjasnená.
Boli tu však ešte iné detaily. Spomínaný Claude Sawyer, ktorý sa ako jediný z lode na poslednú chvíľu zachránil, prišiel neskôr s podivným príbehom. Neopustil totiž loď z vlastného popudu. Mal totiž prorocký sen, ktorý ho prinútil vystúpiť a vyhnúť sa tak istej smrti. Sawyerovi sa snívalo, že stojí na palube lode a pozerá sa na more, keď sa pred ním odrazu objavil "rytier na koni" s mečom v ruke a krvavou plachtou za chrbtom, ktorý kričal "Waratah! Waratah!" a následne zmizol. Sawyer o svojom sne na druhý deň vravel viacerým ľuďom vrátane kapitána, no nikto tomu nepripisoval väčšiu pozornosť. Intuícia skúseného námorníka ho však premohla a tak sa ako jediný z lode včas zachránil.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára