Detonácie z neznáma

V priebehu 20. storočia sa objavilo mnoho správ o záhadných detonáciách, ktoré prichádzali z hornej časti atmosféry. V prípadoch, kedy sa nejednalo o búrku ani iný prírodný jav ako lavíny alebo zemetrasenia, ich vedci vysvetľovali ľudskou činnosťou, napríklad skúškami vojenských striel alebo hlukom lietadiel, ktoré prekročia zvukovú bariéru. Väčšina prípadov teda bola objasnená pozemskými príčinami, no vyskytli sa i také, ktoré nemajú žiaden logický dôvod.

Behom leta roku 1903 znepokojovali úradníkov, ktorí pracovali pre britskú vládu v Indii, rany, ktoré pripomínali vzdialenú delostreľbu a ozývali sa nad pokojným ústím rieky Gangy. Keďže sa v okolí nachádzalo len zopár osád a domorodci nevlastnili žiadne zbrane, nevedeli si ľudia tento hluk vysvetliť. Rany sa obvykle ozývali doobedu a keď bolo pekné počasie. G. B. Scott z časopisu "Nature Magazine", ktorý sa týmto javom zaoberal, zistil, že miestni obyvatelia tomu rozumejú asi rovnako ako anglickí úradníci. Scott detonácie počul niekoľkokrát i na vlastné uši, keď sa s priateľmi prechádzal pri rieke. Vo svojom príspevku opisoval, že zvuky najprv zneli ako rany z dela, ktoré by muselo byť vzdialené niekoľko kilometrov dolu po rieke. Potom sa však začali približovať a všetci muži boli odrazu prekvapení, keď náhle zaznelo trojité silné zadunenie, ktoré sa ozvalo vo vzduchu asi 130 metrov od nich. Svedkovia však pritom nevideli nič neobvyklé.

Scottov výskum onedlho vzbudil vlnu záujmu o tieto javy, a tak sa o záhadu začalo zaujímať viacero bádateľov. Niektorí verili, že najpravdepodobnejším vysvetlením je akýsi atmosférický výboj elektriny - búrka z jasného neba. Geológovia zas boli presvedčení, že na vine sú zemetrasenia či mohutné masy zeminy, ktoré sa prepadávajú vďaka rozrušovaniu pôdy. Tieto vysvetlenia však boli s postupom času a s vedeckým pokrokom zamietnuté. Riečne delty však nie sú jedinými miestami, kde sa podivné dunenie ozýva.

Neobvyklé rany a detonácie sa objavovali aj v 20. a 30. rokoch 20. storočia. V tom čase obyvatelia štátu New York hovorili o hluku, ktorý familiárne nazývali "zbrane od jazera Seneca". Podľa jedného výskumníka sa smer, z ktorého sa zvuky ozývali, nedal presne určiť a kedykoľvek sa bádatelia posunuli na miesto, odkiaľ predpokladali, že zvuk prišiel, detonácie sa ozvali niekde inde. Ďalší prípad pochádza z údolia rieky Connecticut medzi mestami Moodus a East Haddam. V týchto prípadoch vzdušné explózie otriasli domami obyvateľov tak, že si mnohí mysleli, že nastalo zemetrasenie. Žiadne ďalšie okolnosti, ktoré sprevádzajú zemetrasenie, sa však neobjavili.

Behom zimy 1977 počuli ľudia žijúci na pobreží Atlantického oceánu v Spojených štátoch mnoho detonácií, ktoré nečakane prichádzali z jasného neba. Niektoré z nich spôsobil nový typ nadzvukového lietadla spoločnosti Concorde, no výpočty odhalili, že len málo z týchto zvukov, ktoré vznikali pri transatlantických letoch, by bolo počuť až na pobreží. Nové lietadlá by sa však len ťažko dali označiť za príčinu bizarných explózií nad grófstvom Clwyd vo Walese. Roku 1974 jedného večera svedkovia tvrdili, že uvideli modrozelený pruh svetla, ktorý preťal oblohu tesne predtým, čo sa ozvala mohutná rana. Polícia vtedy dokonca zahájila pátranie, keďže sa domnievala, že sa akési lietadlo zrútilo do neďalekých hôr. Nenašlo sa však nič, čo by detonáciu vysvetľovalo. Seizmológovia v Edinburghu v tom čase zaznamenali z miesta explózie v Clwyde otrasy v hodnote 3,54 stupňa Richterovej stupnice.

Podobná udalosť sa v tej istej oblasti odohrala o dva a pol roku neskôr roku 1976. Gigantickú explóziu sprevádzali rôzne podivné svetlá. Dunenie bolo počuť v okruhu 16 kilometrov, pričom svedkovia neďaleko epicentra hlásili, že "zem sa triasla ako po silnom náraze". Mnohí tiež tvrdili, že obloha nad horami Berwyn Mountains sa náhle vyjasnila a ostala tak niekoľko minút. Následné pátranie však znova neodhalilo nič, čím by sa detonácia dala vysvetliť. Nie je tak dodnes jasné, či sú hlasné explózie, ktoré prichádzajú z jasnej oblohy, prirodzeného alebo nadprirodzeného pôvodu.