21. mája 2014

Strašenie v sídle Summerwind

Príbeh o sídle s názvom Summerwind je dodnes jedným z najznámejších strašidelných príbehov vo Wisconsine. Ohľadom tohto domu, z ktorého dnes ostali už len základy, po dlhé roky kolovali mnohé podivné zvesti o strašení, ktoré vyvolávajú zimomriavky. Ruiny sídla sa dodnes nachádzajú na brehu jazera West Bay Lake a verejnosť má na pozemok zakázaný prístup.

Dom bol postavený na začiatku 20. storočia ako rybárska chata. Roku 1916 ho odkúpil Robert Lamont, ktorý ho dal prerobiť na honosné obytné sídlo. Lamont v dome býval skoro 15 rokov a už vtedy služobníctvo hlásilo, že v dome straší. Lamont im však neveril a tvrdil, že dom je nový a nemôže v ňom strašiť, no to sa zmenilo niekedy v 30. rokoch, kedy Lamont odrazu dom opustil po tom, čo údajne v kuchyni zbadal prízrak. Historky hovoria o tom, že Lamont spolu s manželkou v ten deň jedol v kuchyni dezert, keď sa odrazu dvere do pivnice začali otvárať. Vo dverách sa zjavil prízrak muža, na čo Lamont vytiahol pištoľ. Prízrak za sebou zabuchol dvere, do ktorých potom Lamont dvakrát vypálil. Obaja potom z domu ušli a vo dverách ostali dve diery po guľkách.

Od 40. po 60. roky sa dom dostal do rúk rôznym majiteľom, no tí v ňom žili len príležitostne. V tomto období údajne nikto nehlásil žiadne paranormálne javy, no všetci majitelia na pozemku cítili pocity úzkosti a zlej atmosféry, a tak bol väčšinu času dom neobývaný. To sa však zmenilo roku 1969, kedy sa doň nasťahovala rodina Hinshawovcov. Arnold, jeho manželka Ginger a ich 4 deti sa následne mali stať obeťami tajomných udalostí, ktoré si vyžiadali závažnú daň na ich životoch.

Krátko po nasťahovaní Hinshawovci hlásili mnoho zvláštnych udalostí. V hale vraj vídali kmitajúce tiene a v miestnostiach počuli slabé hlasy, no keď do nejakej izby vošli, hlasy stíchli. Bežné boli tiež elektrické problémy a poruchy domácich spotrebičov a okenné rámy sa často otvárali samé od seba. V blízkosti jedálne sa tiež pri viacerých príležitostiach zjavoval prízrak neznámej starej ženy. Rodina chcela dať dom zreštaurovať, no po viacerých problémoch sa nakoniec rozhodli, že ho zrenovujú sami. Vraví sa, že Arnold v jednej vstavanej skrini raz vytiahol zásuvku na topánky, za ktorou objavil akúsi skrýšu. Tam našiel čosi, čo najprv považoval za kosti nejakého zvieraťa. Vstup do skrýše však bol preňho príliš malý, a tak do otvoru poslal svoju dcéru Mary, ktorá tam našla ľudskú lebku s čiernymi vlasmi a iné kosti. Tieto udalosti však nikdy neboli zaznamenané políciou a tak sa o ich autenticite pochybuje ako o legende. Pozostatky však záhadne zmizli, keď skrýšu o niekoľko rokov neskôr skúmal otec Ginger a jeho brat.

Arnoldov stav sa počas pobytu v dome stále zhoršoval. Pri jednej príležitosti, keď ráno šiel do práce, mu priamo pred nosom vraj vzbĺklo auto. Nedokázalo sa však, či šlo o technické poruchu, alebo niečo iné. Zdalo sa, že tajomné javy v dome ho priamo ovplyvňujú. Túlal sa po dome v noci a často hrával na starom organe, ktorý si rodiny kúpila ešte pred nasťahovaním. Arnold hru na organ vždy považoval za relax, no tentokrát začal hrávať ponuré strašidelné melódie, ktoré pripomínali skôr smútočný pochod. Tvrdil pritom, že mu to kážu hlasy, ktoré počuje vo svojej hlave. Na organ hral často celú noc, pričom s hodinami sa stupňovala aj intenzita hry. Ginger sa popri tom s deťmi a v slzách krčila v spálni a bála sa s Arnoldom hovoriť, keďže ju už vôbec nepočúval. Po šiestich mesiacoch od nasťahovania sa Arnold náhle nervovo zrútil a Ginger sa pokúsila o samovraždu.

Ginger sa po desivých udalostiach s deťmi presťahovala k svojím rodičom a dom opäť dostali predošlí majitelia, rodina Keeferovcov. Arnold sa medzitým liečil, no ich manželstvo bolo už vďaka nemennému Arnoldovmu stavu na konci. O niekoľko rokov sa otec Ginger, Raymond Bober, rozhodol dom kúpiť a premeniť ho na reštauráciu. Ginger bola z tohto rozhodnutia v šoku. Nikdy svojmu otcovi totiž presne nepovedala, čo sa im v dome skutočne prihodilo. Boberovci sa pri renovácii stretli s podobnými paranormálnymi javmi, pričom Raymondov syn Karl tvrdil, že videl tú istú prízračnú scénu, ktorá sa v 30. rokoch odohrala v kuchyni s Robertom Lamontom. Robotníci sa taktiež cítili nepríjemne a sťažovali sa, že im miznú nástroje. Na fotografiách, ktoré pri renovácii vznikli, sa vraj izby zdali byť omnoho väčšie a objavoval sa na nich nábytok, ktorý sa v dome od pobytu Hinshawovcov už nenachádzal.

Po týchto komplikáciách a podivných javoch sa nakoniec Raymond Bober svojich pôvodných plánov vzdal a Summerwind roku 1979 opustil. Odvtedy sídlo padlo do rúk ešte niekoľkým majiteľom, no v podstate už iba chátralo. Roku 1988 do domu niekoľkokrát udrel blesk, po čom stavba vyhorela do základov. Dnes na pozemku stoja len kamenné múry, schody a komín. Paranormálni vyšetrovatelia, ktorí pozemok skúmali, vo veľkom hlásili množstvo nadprirodzených javov, od samovoľne sa pohybujúcich predmetov cez fotografie so záhadnými tieňmi a podivné vízie, kedy zvonka videli dom tak, ako vyzeral na začiatku v 30. rokoch.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára