Po tom, čo autu došiel benzín, zbadal Savalas neďaleko svietiacu neónovú tabuľu. Išlo o malú reštauráciu, kde mu predavač po príchode poradil, že ďalej dolu cestou sa nachádza pumpa. Telly veľmi nemal na výber, a tak sa po tmavej ceste a po daždi vybral ďalej pešo. Keď bol asi v polovici cesty, začul za sebou odrazu prichádzajúce auto. Na krajnici zastavil čierny Cadillac, ktorý však mal vypnuté svetlá. Vodič spustil okienko a zakričal: "Môžem vás zviezť?" Savalas bol však hneď ostražitý – bol tmavý večer a vodič šoféroval bez svetiel. Napriek prvým pochybám však do auta aj tak nastúpil, keďže to bolo lepšie ako ísť pešo v neustávajúcom daždi.
Vodič sa ho hneď opýtal, kam chce ísť. Telly mu stručne vysvetlil svoju situáciu a povedal, že mieri na pumpu, ktorá sa nachádza ďalej. Vodič na to nepovedal nič a rovno vyrazil. Po pár minútach ticha sa však Tellyho znova zmocnil nepokoj. Cudzinec bol oblečený v čiernom obleku a bielej košeli, mal starostlivo učesané vlasy a upravené fúzy a vyzeral celkovo poriadne a slušne. Tellymu to však nedalo, a aj keď vodič celý čas mlčal, spýtal sa ho: "Kam máte namierené?" Vodič sa k nemu pomaly otočil, a práve vtedy si Telly všimol, aké prázdne sú jeho oči. Cudzinec odvetil: "Na križovatku, stretnúť sa so svojím osudom."
Telly si v tom momente pomyslel, že ide o nejakého blázna, a ľutoval, že do auta nastúpil. O chvíľu sa však neďaleko objavili svetlá a pumpa bola v dohľade. Keď vodič zastavil, Telly siahol do vrecka, aby cudzincovi ponúkol nejaké peniaze za odvoz, no zistil, že peňaženku nechal na dome u príbuzných. Bol však odhodlaný, že sa mužovi aj tak finančne odmení, a tak si popýtal jeho meno a adresu. Vodič bol z tohto návrhu zjavne nervózny, no nakoniec Tellymu povedal, že sa volá Harry Agannis. Na kúsok papiera tiež napísal svoju adresu a telefónne číslo a dokonca podal Tellymu aj dolár, aby mal čím zaplatiť benzín.
Savalas sa mužovi poďakoval a vystúpil z auta priamo do lejaku. Keď sa blížil k dverám pumpy, naposledy sa otočil za autom, no čierny Cadillac už nebol široko-ďaleko nikde v dohľade, celkom akoby zmizol. O niekoľko dní Telly našiel vo vrecku papierik s telefónnym číslom, a rozhodol sa cudzincovi zavolať, či by sa nemohol zastaviť a odmeniť ho. Ozval sa ženský hlas a žena sa predstavila ako Jan Agannis. Telly sa predstavil a žiadal si hovoriť s Harrym. Nastala však krátka pauza, po ktorej sa žena nervózne spýtala, či ide o vtip. Telly jej vysvetlil, že sa stretol s jej mužom, na čo sa žena rozplakala. Telly bol v šoku, keď mu nakoniec oznámila, že jej manžel je mŕtvy už tri roky. Telly trval na tom, že ho videl pred pár dňami, no Jan nakoniec zavesila.
Aj napriek počiatočnému šoku bol Telly odhodlaný, že celú záhadu objasní, a tak sa rozhodol Jan Agannis navštíviť. Telly sa jej pri dverách predstavil a ukázal jej aj svoju hereckú kartu, a tak ho Jan nakoniec pustila dnu. Telly jej vysvetlil, čo sa tej noci udialo a ukázal jej aj kúsok papiera s adresou a číslom. Jan bola zjavne otrasená tým, čo počula, no ukázala Tellymu fotky jej manžela. Ten hneď spoznal starostlivo upravené fúzy a dozadu ulízané vlasy a nemal pochýb, že šlo o vodiča, ktorý ho v tú noc zviezol.
Jan mu potom vyrozprávala, že Harry zomrel vo februári 1954, teda presne pred tromi rokmi, keď sa okolo tretej nadránom vracal zo stredoškolskej stretávky. Tellymu hneď došlo, že práve preto bol Harry oblečený tak elegantne. Dozvedel sa, že na križovatke, ktorá sa nachádza neďaleko pumpy, sa jeho Cadillac zrazil s nákladným autom. Vodič nákladiaku sa Harryho z horiaceho auta snažil vytiahnuť, no jeho nohy boli zakliesnené. Snažil sa tiež oheň uhasiť, no hasiaci prístroj nefungoval. Harry v aute horel zaživa, a vodič nákladiaku sa v panike rozhodol, že mu utrpenie uľahčí, a tak ho udieral do tváre, kým nestratil vedomie. Celé auto nakoniec pohltili plamene a už sa s ním nedalo robiť nič.
Telly počúval príbeh a bol v šoku. Od toho dňa údajne odmietal cestovať tou istou cestou. Savalas bol do svojej smrti roku 1994 prenasledovaný spomienkami na noc, kedy sa podľa všetkého stretol so skutočným duchom – aj keď v skutočnosti šlo o dobrosrdečného ducha s ochotou pomôcť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára